Vyzerajú ako malé bodky korenia na chutnom žĺtku volského oka alebo ako súostrovie na nejakej vzdialenej žltej planéte. V skutočnosti však ide o tmavé škvrny na Slnku v tvare súostrovia, ktoré je niekoľkonásobne väčšie ako naša planéta. Môžu uvoľňovať nabité častice, ktoré zasiahnu Zem.
Fotogaléria
3
fotiek v galérii
Spôsobujú ich masívne zmeny magnetického poľa našej hviezdy. Aj keď na záberoch vyzerá súostrovie slnečných škvŕn veľmi malé, v skutočnosti je až 15-násobne väčšie ako Zem, široké približne 194 000 kilometrov. Obrovské oblaky zelektrizovaného plynu, ktoré sa pri slnečných búrkach dostanú do vesmíru, sa pohybujú rýchlosťou stoviek kilometrov za sekundu a zasiahnu systém magnetických polí Zeme.
Vedci varujú, že prudké výbuchy energie môžu ovplyvniť technológie na našej planéte, ako sú elektrické siete, komunikácia, navigácia GPS, letecká doprava či satelity. Priniesli by však aj pôsobivú polárnu žiaru. Podľa NASA je na začiatku slnečného cyklu na Slnku najmenej slnečných škvŕn, ale postupom času sa ich počet zvyšuje. Hoci inak búrlivý povrch nadobúda počas slnečného minima pokojnejší vzhľad, tento klamlivý pokoj môže viesť aj k slnečným búrkam.
Slnko
- Zloženie: 74 % vodíka, 24 % hélia, 1,5 % uhlíka, 0,5 % ostatných
- Vek: 4,6 mld. rokov
- Teplota: 5 500 °C
- Vzdialenosť od Zeme: 149,6 milióna km
- Svetlo doletí k Zemi za: 8,3 minút
