Pre TASR to uviedla etnologička Gemersko-malohontského múzea (GMM) Ľudmila Pulišová. Okrem Kataríny pripadali stridžie dni tiež na Ondreja (30. 11.), Barboru (4. 12.), Mikuláša (6. 12.), Luciu (13. 12.) a deň zimného slnovratu (21. 12.), teda sv. Tomáša. "V tieto dni nemala prísť ako prvá osoba do domu žena, lebo by to mohla byť striga. Aby sa tomu predišlo, chodili po domoch vinšovať malí chlapci, ktorých príchod mal do domácnosti priniesť zdravie, šťastie a ochranu," uviedla Pulišová.
Deň Ondreja bol okrem stridžieho dňa bohatý aj na ľúbostné čary a veštby o vydaji. Dievčatá preto vykonávali rôzne magické úkony, pomocou ktorých chceli zistiť meno či povolanie svojho budúceho muža. V regióne Gemer-Malohont bolo najčastejšie varenie halušiek s lístočkami s menami chlapcov, rozšírené bolo tiež liatie olova.
"Nad ohňom sa rozpustilo olovo a lialo sa cez dierku kľúča do misky so studenou vodou. Podľa tvaru olova sa hádalo povolanie budúceho muža, no kľúč a drevo na oheň mali byť ukradnuté. Pri ceste domov sa dievčatá zastavili pri dome, kde mali Ondreja, a hádzali do obloka konopné semeno. Ak domáci pozvali dievčatá dnu, bolo to znamenie pre skorý sobáš," priblížila etnologička GMM.
Zvyky súvisiace so stridžími dňami boli typické i na Mikuláša. V okolí Rimavskej Soboty sa mládenci prezliekali za rôzne masky, chodili po domoch a strašili dievčatá. Ľudia však predpokladali, že najväčšiu moc majú strigy na Luciu. Podľa povier chodili do maštalí, aby škodili dobytku a odoberali kravám mlieko. Uškodiť však mohli aj ľuďom, ako ochrana sa najčastejšie používal cesnak.
"V niektorých gemerských obciach sa tradujú rozprávania o odvážnych mládencoch, ktorí si vzali cesnak a išli na krížne cesty, aby videli strigy. Nikomu však nesmeli prezradiť, ktoré ženy ako strigy videli, lebo by ich boli zmárnili. Ak chcel človek bez ujmy pozorovať strigy na krížnych cestách, v Jelšave radili, aby si urobil okolo seba kruh trojkráľovou kriedou," uviedla Pulišová.
Na Luciu sa tiež z domu nič nepožičiavalo, predmety mohli byť totiž zneužité na čary proti majiteľovi. Zakázané bolo tiež šiť, prať a najmä priasť. V tento deň ľudia začínali vyrábať aj tradičný luciový stolček.
"Cez otvor v stolčeku mohli na Štedrý večer v kostole pozorovať bosorky, ale takýto človek musel odísť z omše skôr ako ostatní, aby ho strigy nechytili. Stolček mal byť vyrobený z jedného kusa dreva a nemali sa použiť klince," doplnila Pulišová.
