Okrem Kataríny pripadali stridžie dni tiež na Ondreja (30. 11.), Barboru (4. 12.), Mikuláša (6. 12.), Luciu (13. 12.) a deň zimného slnovratu (21. 12.), teda sv. Tomáša. "V tieto dni nemala prísť ako prvá osoba do domu žena, lebo by to mohla byť striga. Aby sa tomu predišlo, chodili po domoch vinšovať malí chlapci, ktorých príchod mal do domácnosti priniesť zdravie, šťastie a ochranu," uviedla Pulišová.
Deň Ondreja bol okrem stridžieho dňa bohatý aj na ľúbostné čary a veštby o vydaji. Dievčatá preto vykonávali rôzne magické úkony, pomocou ktorých chceli zistiť meno či povolanie svojho budúceho muža. V regióne Gemer-Malohont bolo najčastejšie varenie halušiek s lístočkami s menami chlapcov, rozšírené bolo tiež liatie olova.
"Nad ohňom sa rozpustilo olovo a lialo sa cez dierku kľúča do misky so studenou vodou. Podľa tvaru olova sa hádalo povolanie budúceho muža, no kľúč a drevo na oheň mali byť ukradnuté. Pri ceste domov sa dievčatá zastavili pri dome, kde mali Ondreja, a hádzali do obloka konopné semeno. Ak domáci pozvali dievčatá dnu, bolo to znamenie pre skorý sobáš," priblížila etnologička GMM.
