Existuje však aj veľká skupina ľudí, ktorí trpia na rozličné choroby a zdravotné poruchy. Mnohé ochorenia si vyžadujú rozmanité zmeny a úpravy stravy. Tieto zmeny sa týkajú jednak užšieho výberu jednotlivých surovín a potravín, takisto aj špeciálnej ľahšie stráviteľnej prípravy pokrmov. Cieľom a účelom týchto zmien je zmiernenie ťažkostí a príznakov pacientov pri konkrétnych chorobách a podpora liečby ochorení. Diéty majú v dnešných časoch, keď sú dostupné účinné lieky, o dačo menší význam, než mali v minulosti.
Väčšinou slúžia ako podpora medikamentóznej liečby. Niekedy má však diéta celkom zásadný význam. Príkladom je bezlepková diéta, ktorá je pri celiakii „kostrou“ celej liečby. Bez bezlepkovej diéty sa celiakia nedá účinne liečiť.
Choroby a poruchy tráviacich orgánov vrátane orgánov horného gastrointestinálneho traktu (GIT-u) si vyžadujú väčšinou šetriace diéty, ktoré dokážu odbremeniť trávenie, znížiť nároky na prácu tráviaceho systému alebo uľahčiť pasáž stravy cez tráviaci trakt.
Šetriace diéty chránia tráviaci trakt trojakým spôsobom:
1. Mechanicky šetria GIT – zo stravy sa vylučujú nestráviteľné zložky potravy, najmä rastlinné potraviny s vysokým obsahom nerozpustnej vlákniny (celulóza, lignín), ďalej silne nafukujúce potraviny s obsahom fermentovateľných jednoduchých sacharidov, prípadne oligosacharidov (strukoviny, niektoré druhy ovocia a zeleniny), tuhšie šľachovité druhy mäsa. Dôležitá je aj mechanická úprava stravy: kašovitá, mixovaná, mletá a pasírovaná (pyré) konzistencia mechanicky šetrí GIT, ľahšie sa trávi, nezvyšuje neúmerne peristaltiku. Nenafukujúca strava nezvyšuje tlak na črevnú stenu a nespôsobuje nadmerné rozpätie čreva. Jesť menšie nárazové porcie jedla rozdelené do častejších konzumácií počas dňa prispieva k rýchlejšiemu navodeniu pocitu normálneho trávenia. Jesť sa dá v časovom intervale každé 2 – 3 hodiny.
2. Chemicky šetria GIT – zo stravy sa vylučujú alebo obmedzujú potraviny a nápoje, ktoré chemicky dráždia GIT tým, že silne zvyšujú vylučovanie tráviacich štiav alebo chemicky dráždia sliznice tráviacej trubice. V záujme toho sa obmedzujú alebo úplne vylúčia dráždivé, korenisté, pikantné, štipľavé alebo nadmerne solené potraviny a suroviny, ako aj potraviny s ostrými príchuťami (napríklad nakladaná zelenina v silnom kyslom octovom náleve, nakladané mäsá, ryby, cesnak a cibuľa). Ďalšie potraviny a jedlá, ktoré dráždia GIT, sú mastné, tučné a vyprážané jedlá, údené potraviny a silné alebo slané mäsové extrakty. Silnými dráždidlami sú aj alkohol, čierna káva, tuhý čaj a sýtené nápoje s bublinkami oxidu uhličitého (CO2).
Použitie čerstvých alebo mrazených potravín a surovín má prednosť pred konzervovanými, zohrievanými a staršími potravinami. Na úpravu stravy sa odporúča varenie, dusenie, príprava v alobale a tepelná príprava bez tuku v pare. Takisto sa môže pripraviť jedlo aj opatrným grilovaním a v mikrovlnnej rúre.
Mäso sa podlieva vodou alebo netučným vývarom a pokiaľ to stav pacienta dovolí, môže sa do diétne pripraveného hotového pokrmu na záver pridať malé množstvo tuku (maslo, kvalitný margarín, olej). Týmto opatrením sa použitý tuk tepelne nespracuje a nepodlieha nežiadúcim chemickým zmenám, ktoré majú za následok jeho ťažkú stráviteľnosť. Vyslovene nevhodné na tepelnú prípravu je vysmážanie, resp. vyprážanie jedál, kde sa tuk pri veľmi vysokých teplotách prepaľuje. Takisto sa neodporúča používanie smotanových omáčok a mastnej zápražky. Jedlo sa zahusťuje nasucho múkou, vločkami, zemiakom alebo mrkvou.
3. Tepelne šetria GIT – vysoká teplota a takisto aj veľmi nízka teplota jedál a nápojov po ich požití spôsobí silné prekrvenie a dráždenie slizníc tráviaceho traktu. Nepriaznivý vplyv horúcich jedál a nápojov sa prejaví predovšetkým na slizniciach ústnej dutiny, hltana, pažeráka a žalúdka. Nedobrým zvykom je najmä jedenie horúcich polievok a pitie horúcich nápojov. Horúcu teplotu mávajú niekedy aj jedlá dlho zohrievaná v mikrovlnnej rúre. Ideálna je vlažná teplota konzumovaných jedál.
Čo ste možno nevedeli:
Potraviny, ktoré dráždia zapálenú sliznicu pažeráka:
• citrusové a ananásové ovocie a šťavy,
• paradajky a predovšetkým spracované potraviny s obsahom rajčín, najmä paradajkové pretlaky, kečupy alebo džúsy,
• čierna káva s kofeínom aj bezkofeínová,
• silný čaj,
• ostatné kofeínové nápoje,
• korenisté, pálivé a silné kyslé potraviny a nápoje,
• alkoholické nápoje, najmä destiláty a liehoviny, ale aj víno, najmä biele víno a sekt, ako i pivo.
Najčastejšie potraviny a nápoje, ktoré spôsobujú bolesti alebo dyskomfort pri vredovej chorobe, sú:
• čierne a iné dráždivé alebo pálivé korenie (čili),
• kofeínové nápoje, najmä čierna káva a silný čaj,
• bezkofeínová káva,
• alkohol,
• kakao,
• čokoláda,
• nápoje typu kola,
• citrusové ovocie a nápoje,
• mastné a vyprážané jedlá,
• paradajky a potraviny pripravené z rajčín,
• mäta a mentolové cukríky a nápoje.
Nie vždy a nie u každého pacienta musia potraviny z „nevhodnej“ kolónky spôsobiť refluxové ťažkosti. Veľmi záleží od ich skonzumovaného množstva, spôsobu prípravy, ako aj od toho, s akými ostatnými potravinami a v akých pomeroch sa konzumujú.
Vytvorte si, preto, podľa možností a vlastných skúseností svoj osobný, vlastnou praxou overený zoznam potravín a pokrmov, ktoré dobre tolerujete, a naopak tých, ktorým sa budete za istých okolností radšej vyhýbať. Je veľký predpoklad, že popri účinnej komplexnej liečbe refluxnej choroby pažeráka bude zoznam dobre tolerovaných potravín narastať.
Aby sme vám uľahčili stravovanie pri chorobách pažeráka, žalúdka a dvanástnika, aktuálne v RAABE vychádza už siedme pokračovanie diét z pera MUDr. Petra Minárika a jeho autorských kolegov – Diéta pri chorobách pažeráka, žalúdka a dvanástnika.
Okrem informáciách o diétnej liečbe kniha poskytne čitateľovi informácie o prejavoch, diagnostike, endoskopickej, chirurgickej a medikamentóznej liečbe. Pri užívaní liekov si pacienti prečítajú ako užívať lieky na predpis ale aj na voľný predaj ktoré sú bežne dostupné v lekárňach.
A súčasťou obsahu je až 70 receptov v súlade s ochoreniami horného tráviaceho traktu.
