Posledná rozlúčka sa konala v bratislavskom krematóriu. To, že bola Lubyová vo svojom odbore kapacitou, svedčia vyjadrenia kolegov zo Slovenska aj zahraničia, ktorí v nespočetných kondolenciách vyzdvihujú Martinine vedecké aktivity. Spomenú si aj na jej múdrosť, láskavosť, ochotu pomôcť. "Dokázala spájať ľudí naprieč inštitúciami. Veľmi nás potešilo, že s nami prišla osláviť 30. výročie založenia prognostického ústavu," uviedla kolegyňa zosnulej.
Lubyová bola podľa nej kolegiálna, spoločenská a bezprostredná. "Ako bývalá aktívna športovkyňa by som sa chcela podeliť o moment, na ktorý rada spomínam. Pri udeľovaní cien vedec/vedkyňa roka vystúpila na pódium v dlhých spoločenských šatách a po gratuláciách vyhlásila, že musí bežať na ďalšie podujatie a vtedy všetkým ukázala, že má obuté bežecké tenisky, čím priniesla mnohým úsmev na tvár. Vtipná, pohotová, originálna, takto si ju budeme pamätať," dodala kolegyňa.
>>>FOTOGALÉRIA z rozlúčky TU<<<
Rodinný známy o Lubyovej povedal, že bola a zostane rýdzou esenciou humanistickej intelektuálky. "Martina je príkladom toho, ako mnoho sa dá vykonať, aj keď život končí už v 56 roku života. V roku 1999 sa vydala za svojho manžela Milana. Začala pôsobiť v rámci medzinárodného úradu OSN. S manželom Milanom a synom Samkom, ktorý sa narodil v roku 2002 počas tohto obdobia navštívili mnohé iné regióny sveta. Manželia boli pohostinní ľudia a v ich príbytkoch v Paríži a Moskve sa vystriedali nielen príslušníci rozvetvenej rodiny, ale aj obrovské množstvo priateľov," spomína rodinný príslušník.
