Zároveň avizujú, že ak sa nebude zhoršovať nezamestnanosť alebo platy, tak väčšina slovenských domácností zvládne zvýšené sadzby hypoték.
Bonifikácia a daň pre banky
Nemožno si zvykať, že vždy niekto pomôže
Zisk bánk stúpol k septembru takmer na dvojnásobok oproti minulému roku. „Je to výsledok zvýšenia úrokových sadzieb - neplynú z oblastí hypoték, ale úverov, ktoré boli poskytnuté podnikom,“ objasňuje Dvořáček. Zisk bánk je však u nás oproti Európe podstatne nižší. NBS sa pripravuje na to, že nová vláda zavedie nejakú formu bankovej dane, čiže peniaze pritečú z bánk do štátneho rozpočtu vo väčšej miere. „Pravdepodobnejší je model dodatočného zdanenia. Bolo zavedené vo viacerých krajinách a je to lepšia voľba, keby sme si mali vybrať,“ dodal Dvořáček.
Vláda chce tiež zavádzať nejakú formu bonifikácie hypoték, čiže časť úrokov by platila banka a časť štát. Je to vhodný nástroj na pomoc? „Závisí od rozsahu, ktorý príde, aká to bude záťaž pre verejné financie. V zásade to nie je čosi, čo by ohrozovalo finančnú stabilitu. Skôr tam vidíme problém morálneho hazardu - že si klienti zvyknú na to, že im vždy niekto pomôže. Ale to tu vidíme aj z minulých rokov na veľkej miere pomoci počas pandémie,“ uzavrel Dvořáček.
Klesajúce ceny nehnuteľností
Byty išli dole o desatinu
Slováci si v súčasnosti berú oveľa menej hypoték ako v posledných rokoch. „Situácia sa stabilizovala, pokles je asi o tretinu. Sekundárny efekt je pokles cien nehnuteľností. Na ročnej báze približne o 10 %. Ide o prirodzenú korekciu, ku ktorej prišlo,“ vysvetľuje Dvořáček. Infl ácia podľa riaditeľa odboru fi nančnej stability NBS Mareka Ličáka klesá, no spomaľuje ekonomika. „Dostupnosť bývania prudko klesla. Ľudia si tieto ceny nehnuteľností, ktoré máme, nemôžu dovoliť. V minulosti vo veľkom kupovali, ale do veľkej miery to bolo nízkymi úrokmi,“ hovorí Ličák. „Klesá nám počet mladších žiadateľov o hypotéky,“ skonštatoval.
