Súd rozhodol, že zákaz nosiť "akýkoľvek symbol filozofického či náboženského presvedčenia... nie je diskriminačný, pokiaľ platí všeobecne a bez rozdielu pre všetkých administratívnych pracovníkov a obmedzuje sa na nevyhnutné minimum". Takýto zákaz sa môže podľa súdu zaviesť "s cieľom dosiahnuť úplne neutrálne administratívne prostredie".
Vhodnosť takýchto zákazov by mali posudzovať vnútroštátne súdy. Jednotlivé úrady by tiež mohli podľa súdu zaviesť pravidlá, ktoré takéto zákazy obmedzia, alebo môžu nosenie viditeľných náboženských symbolov povoliť.
Súdny dvor sa zaoberal sťažnosťou, ktorú podala pracovníčka mestského úradu v Belgicku. Zamestnávateľ jej na pracovisku zakázal nosiť moslimskú šatku, čo považovala za porušenie slobody vierovyznania a diskrimináciu.
Európsky súd už predtým rozhodol, že takýto zákaz je legálny na pracoviskách v súkromnom sektore. Konštatoval vtedy, že pracovné podmienky podniku, ktoré zakazujú pracovníkom prejavovať slovami, oblečením alebo akýmkoľvek iným spôsobom svoje vierovyznanie či filozofické presvedčenie, nepredstavujú priamu diskrimináciu, ak sa uplatňujú všeobecným a nediferencovaným spôsobom.
