Podľa legendy malý chlpáč priplával na dreve po Dunaji do prístavu ako šteniatko. Tam sa ho ujali robotníci. Starali sa oň a Apollo-Bobčo tak našiel niekoľko majiteľov naraz. Bol to psík všetkých a vlastne nikoho. Počas života bojoval s mnohými ťažkými chorobami, posledných 6 rokov prežil v dedinke pri Trenčíne.
Prezývku dostal rozkošný psík podľa toho, že do prístavu sa ako približne ročný dostal v čase, keď tam robotníci stavali Most Apollo. Keďže vrátnikom a ďalším pracovníkom prístavu bolo malého chlpáča ľúto, začali sa oň starať. Štvornohý kamarát ich roky vždy vítal a vyprevádzal. Aj preto si vyslúžil ďalšiu prezývku - slovenský Hačikó. Apollko sa prístavom túlal dlhých 13 rokov a ostal tam aj po tom, čo už bol most dávno postavený. Vracal sa na Nivy aj po tom, čo prepustili vrátnikov.
V roku 2017 jeho príbeh zaujal ľudí zo Slovenskej aliancie ochrancov zvierat (SAOZ). Ujala sa ho Janka Útla Lahutová, ktorá sa v tom čase starala ešte o ďalších 9 psíkov a ponúkala aj dočasnú opateru. Musela sa však popasovať so psíkovými zdravotnými ťažkosťami. „Vedeli sme, že Apollo už by zimu v prístave neprežil, keďže už v tom čase mal 13 rokov. Po roku u mňa prekonal ťažký zápal pľúc. Našťastie bral silné antibiotiká a dostal sa z toho. S vôdzkou sa nekamaráti. Na ulici si toho veľa zažil, a ak vidí, že sa s ním ide manipulovať, začne sa brániť. Je to jeho prirodzená obranná reakcia,“ prezradila Janka Novému Času v roku 2020, keď už mala psíka 3 roky v opatere.
Nevládal už ani vstať
Slovenský Hačikó vďaka Janke a jej rodine na sklonku života neostal sám. Jeho púť bola oveľa dlhšia, ako mnohí očakávali. Dožil sa krásnych 20 rokov. Žiaľ, 8. novembra vydýchol naposledy a odišiel za dúhový most. „Do leta by mu nikto jeho vek ani netipol. Slabo počul a zle videl, ale inak bol plne aktívny a bezproblémový. Kopu pohryznutí som od neho schytala aj ja, aj psy, ale všetci sme mu to tolerovali. Bol to taký náš uhundraný dedko s vlastným názorom,“ spomína na pekné chvíle Jana. V posledných mesiacoch to už však začalo ísť s Apollkom postupne dolu vodou.
„Začal mať veľké problémy s kĺbmi, dostával každý mesiac silné dávky liekov. Posledné dni už sa nevedel ani sám postaviť,“ opisuje posledné dni slovenského Hačika. Postupne už začínal mať podľa nej aj problémy s prijímaním potravy. „Keď sa už nevedel udržať ani na labkách a len apaticky ležal, bolo jasné, že je koniec,“ vraví smutne majiteľka. V ich rodine strávil silný psík 6 rokov. „Hoci sme to tušili, keď sa to naozaj stalo, všetci sme ho oplakali,“ uzavrela Jana.
Kto bol Hačikó?
Je známy aj ako najvernejší pes. Každý deň čakal na svojho pána na nástupišti vlakovej stanice Shibuya v japonskom Tokiu presne o 16.00 hod. Jedného dňa sa však pán z práce nevrátil. Bol profesorom na univerzite a počas prednášky dostal nečakane krvácanie do mozgu, ktorému podľahol. Hačikó napriek tomu chodieval každý deň čakať svojho pána na stanicu celých 11 rokov.
