"Som presvedčený, že práve teraz je ten moment, kedy aj prezident Slovenskej republiky má úlohu ukázať, čo je slovenský záujem a na ktorej strane histórie dnes Slovensko musí stáť," zdôraznil Korčok s tým, že byť niekde na pomedzí Slovensko prakticky oslabuje.
V rámci princípu susedstva vníma najmä dve výzvy. Vo vzťahu s Maďarskom je podľa neho dôležité hovoriť spoločne aj o histórii oboch štátov a jej "bolestivých dôsledkoch". Slovenský záujem by nemal byť vymenený za ticho a kľud. Treba tiež vážiť slová a nepozerať sa na suseda ako na odtrhnuté územie. V prípade ruskej agresie na Ukrajine treba vnímať hrozbu v podobe Ruska, ktoré je hrozbou aj pre bezpečnosť Slovenska. V slovenskom záujme by nemalo byť bagatelizovanie či zamlčiavanie faktov pred vlastnými občanmi. Vyzval preto vládu SR, aby adekvátne revidovala Bezpečnostnú a Obrannú stratégiu SR.
Pri téme spojenectva treba podľa Korčoka vedieť, kde je sever. Za pokrytecké označil útočenie na aliančných partnerov či členov EÚ. Za hlavný problém v zahraničnej politike nepovažuje "silný Brusel, ale Brusel globálne a geopoliticky bezvýznamný."
Zahraničná politika by mala byť zároveň podľa neho zrozumiteľná a nie mätúca, a to tak pre spojencov, ako aj vlastných občanov. Vytvárať spojenectvá treba podľa Korčoka s politickým Západom, iba tak sa slovenská zahraničná politika môže vybrať na cestu "hrdej a suverénnej bezvýznamnosti". Aktívnejší však chce byť aj v oblasti partnerstiev pri dialógu s tými, ktorí nie sú súčasťou nášho hodnotového sveta. Zabúdať podľa neho netreba ani na hlas V4. V reprezentácii Slovenska navonok sa chce osobitne sústrediť na podporu ekonomickej diplomacie, komunikáciu so slovenskou diaspórou vo svete a rozvoj kultúrnej diplomacie.