Kissingerovo pôsobenie na poste šéfa diplomacie v dvoch amerických administratívach - prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda - zanechalo v zahraničnej politike USA nezmazateľnú stopu, konštatoval Reuters.
Za spoluúčasť na diplomatických rokovaniach týkajúcich sa vojny vo Vietname získal v roku 1973 Nobelovu cenu za mier, ktorá však vzbudzovala mnohé kontroverzie, pretože Kissinger okrem iného rozhodoval aj o intenzívnom bombardovaní Severného Vietnamu, ktoré malo krajinu prinútiť k ukončeniu vojny.
V 70. rokoch sa Kissinger podieľal na mnohých epochálnych globálnych udalostiach: jeho úsilie viedlo k diplomatickému otvoreniu Číny, k prelomových americko-sovietskym rozhovorom o kontrole zbraní, rozšíreniu vzťahov medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi a parížskym mierovým dohodám so Severným Vietnamom.
Kissingerov vplyv ako hlavného architekta zahraničnej politiky USA vyprchal s Nixonovou rezignáciou v roku 1974. Napriek tomu ho za šéfa rezortu diplomacie povolal aj prezident Gerald Ford.
Vývoj na medzinárodnej politickej scéne Kissinger komentoval v podstate do konca svojho života a mnoho významných osobností - od politikov až po prezidentov - si k nemu chodievalo po rady.
