>>>FOTO LUCIE S PARTNEROM TU<<<
Energiu navyše dobíja počas ručných prác. „Upokojujú ma. Posledných pár rokov korálky, z ktorých tvorím anjelikov, ružence, náramky a kupujem za ne invalidné vozíky a parochne pre onkologicky choré deti. Stalo sa to mojím každodenným rituálom, navliekam v aute na cestách, v šatniach pred predstavením aj cez prestávky…“
Lámalo jej to srdce
Baterky dokáže dobiť bez problémov, no obnovovať vnútornú silu nie je také jednoduché. „Stále ju hľadám, niekedy mám pocit, že už viem, ale potom začínam hľadať znova. Aj keď sa mi niekedy zdá, že nežijem život speváčky, ale celého speváckeho zboru, nemenila by som. Mám rada život a teším sa zo všetkého, čo príde.“
Dobre si však pamätá obdobie, ktoré ju najviac zrazilo na kolená. Bolo to, keď zomierala jej mama. „Bolo to najťažšie obdobie v mojom živote. Odchádzala bolestne a dlho a mne to lámalo srdce… Trvalo mi niekoľko rokov, než som to prijala, a teraz viem, že žije so mnou a vo mne a denne jej za všetko ďakujem.“
Syn a priateľ
Veľkou oporou v jej súčasnom živote sú pre ňu okrem otca aj priateľ Radek a syn Filip. „Túžim len po tom, aby bol zdravý a šťastný…“ hovorí o druhom menovanom. „Som na neho veľmi pyšná a vážim si ho i zato, že sa nikam neponáhľa. Som veľmi rada, že ho mám teraz blízko, pracuje totiž v mojom divadle, a tak máme množstvo spoločného času i radosti zo spoločnej cesty. Jedna z vecí, ktorú má na starosti, je i to, že otvára a zatvára oponu - možno vďaka tomuto času a pohľadu do zákulisia pochopil, o čom je moje povolanie. Nie je to len o krásnych šatách a o kvetinách po predstavení, je to drina a potlesk nikdy nie je zadarmo.“