Ako dodala, ľudia reagujú na takýto zážitok rôznymi spôsobmi. "Väčšina výskumov krízových situácií však ukazuje, že v prvotnej chvíli sa zachovajú rozumne a pokúsia sa čo najlepšie zvládnuť situáciu," objasnila a poznamenala, že veľakrát si aj navzájom pomáhajú. Napriek tomu, že na miesto po čase prídu záchranné zložky, prvotnú reakciu na situáciu nejakým spôsobom podľa psychologičky zvládne verejnosť. "Zvlášť, ak má na to priestor, má informácie, čo sa deje a má možnosť konať," spresnila.
Potvrdila, že v každej krízovej udalosti prichádza stres. "Je to prirodzená schopnosť reagovať na negatívne podnety, akými je napríklad požiar. Pomáha nám koncentrovať sa a vďaka nemu máme energiu napríklad ujsť do bezpečia," priblížila.
Zdôraznila, že keď opadne prvotný stres a občania si uvedomia, čo sa stalo, môže to v nich vyvolať strach. Podotkla, že po prežití podobnej situácie sa môžu báť. Či to vyvolá úzkosť alebo depresiu, je otázka jednotlivca. Závisí to od osobnostného ladenia človeka i jeho súčasného fyzického a psychického stavu.
Ak je však niekto náchylný reagovať na takéto situácie extrémnym strachom, požiar v jeho paneláku môže na ňom zanechať stopy. "Tak, ako je dôležité ošetriť človeka, ktorý má popáleniny, aspekt sa týka aj psychického zdravia a pohody," informovala. Zhrnula, že ak reakcie na traumatické situácie v sebe potlačíme, môžu sa prejaviť v budúcnosti. V akútnom stave sa môžu záujemcovia obrátiť na profesionálov, napríklad na linku dôvery.
Základom zvládania takýchto situácií sú podľa Jurštákovej kvalitné medziľudské vzťahy. "Z dlhodobého hľadiska je dôležité budovať komunity. Napríklad tým, že sa spoznáme so susedmi a budujeme medzi sebou dôveru a pocit, že si navzájom môžeme pomôcť," reagovala.
Krízové situácie majú podľa jej slov dosah ďalej, ako len na jednotlivcov, ktorí ich priamo prežili. "Ďalší ich môžu vnímať tak, že sa ich to bytostne dotýka a môže ohroziť aj ich panelák," ukončila.
