V minulom roku domácnosti v EÚ ušetrili v priemere 12,7 % svojho disponibilného príjmu, čo bolo výrazne menej ako v roku 2021 (16,4 %). Po pandémii totiž rástla najmä spotreba. Disponibilný príjem je podľa definície Eurostatu to, čo majú domácnosti k dispozícii na výdavky a úspory po zdanení a transferoch.
Najviac si vlani dokázali usporiť Nemci (19,9 %), Holanďania (19,4 %) a Luxemburčania (18,1 %). Naopak, negatívnu mieru úspor mali dve krajiny, Poľsko (-0,8 %) a Grécko (-4 %). Obyvatelia týchto štátov míňajú viac ako zarábajú, preto si požičiavajú alebo postupne čerpajú úspory z minulosti.
"Dôvodom, prečo je miera úspor nízka, môže byť aj vysoká inflácia, ktorá je pre zloženie spotrebného koša na Slovensku výrazne vyššia oproti priemeru eurozóny. To spôsobilo pokles reálnych miezd Slovákov," vysvetlil investičný analytik KBC Asset Management na Slovensku Rastislav Kráľ.
Podľa prognóz Národnej banky Slovenska (NBS) by sa reálne mzdy mali vrátiť k rastu začiatkom budúceho roka, kedy centrálna banka očakáva aj výraznejší pokles inflácie. "Navyše, slovenskí spotrebitelia pri rastúcich cenách nezmenili svoje spotrebiteľské správanie a rastúce ceny nákupov tak pokrývali na úkor tvorby úspor," doplnil Kráľ.
