Štvrtý rok po sebe?
Pripomeňme, že daň z tabaku rástla posledné tri roky po sebe - v roku 2021 o 40 centov, o rok neskôr o 20 centov a v tomto roku o ďalších 20 centov. V realite to však bolo vždy ešte aspoň o 10 centov viac, pretože obchodníci si zarátali ďalšie náklady na zmenu zásob, nové kolky či energie. Daň z liehu vzrástla naposledy začiatkom tohto roka o tretinu.
Slovensko má pritom stále jednu z najvyšších inflácií eurozóne a podľa viacerých hodnotení patríme k vôbec najchudobnejším krajinám únie. Obchodníci hovoria o to, že ľudia v snahe ušetriť obmedzujú svoje nákupy, no pre fajčiarov sú cigarety tovarom dennej spotreby.
Medzi fajčiarmi pritom majú vysoké zastúpenie práve skupiny ľudí s nižším príjmom i vzdelaním.
Podľa analytikov je spôsob nastavenia a výberu spotrebnej dane z tabaku nespravodlivý, pretože štát neustále počíta s rastom príjmov od vybranej skupiny spotrebiteľov a prenáša tak na ňu stále vyššiu záťaž. „Myslíme si, že takýto selektívny prístup k daňovej politike je nespravodlivý,“ uviedol Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz, INESS, keď pripomienkoval návrh na zvýšenie spotrebných daní, ktorý predložila úradnícka vláda Ľubomíra Ódora.
Zachránia fajčiarov výrobky bez dane?
„Predpokladáme, že prípadné zvýšenie môže motivovať ľudí hľadať spôsoby, ako sa zvýšeniu cien vyhnúť,“ doplnil Kužma.
Jedným z možných spôsobov je podľa neho cezhraničná nákupná turistika alebo kúpa pašovaných cigariet - buď z Ukrajiny alebo dokonca z iných susedných štátov, ktoré sú v EÚ, ale majú nižšie sadzby spotrebnej dane.
„Napríklad už dnes je v Poľsku krabička cigariet lacnejšia o približne 1 až 1,2 eur. Na kartón je to rozdiel okolo 10€. Po prípadnom zvýšení spotrebnej dane, ktoré nebude koordinované minimálne v rámci V4, sa tak tento rozdiel môže ešte prehĺbiť,“ ilustruje Kužma.
