Nórsko je významný producent ropy a zemného plynu a mohlo by stať jednou z prvých krajín, ktoré začnú skúmať oceánske dno aj pre prípravu ťažby nerastných surovín. Takýto postup však môže negatívne ovplyvniť morské ekosystémy.
"Potrebujeme nerastné suroviny, pretože chceme byť na čele zeleného prechodu v oblasti palivových článkov a solárnych panelov, elektrických vozidiel a mobilných telefónov," uviedla labouristická poslankyňa Marianne Sivertsen Naessová. "Nórsko by mohlo v budúcnosti prispieť k lepšiemu prístupu k týmto nerastným surovinám bez toho, aby bolo závislé od krajín, od ktorých nie je vždy dobré byť úplne závislý," dodala.
Menšinová koaličná vláda premiéra Jonasa Gahra Störeho zo Strany práce v parlamente potrebovala získať podporu opozičných strán, aby presadila návrh povoliť na morskom dne prieskum a prípadnú ťažbu medi, kobaltu, zinku a prvkov vzácnych zemín.
Konzervatívna strana Höyre a populistická pravica v utorok súhlasili s podporou postupného otvorenia oblastí Grónskeho mora a Barentsovho mora v Arktíde. Vláda ubezpečila, že zavedie prísne environmentálne ochranné opatrenia.
Dohoda medzi štyrmi politickými stranami rozhnevala environmentálne skupiny. "Budeme sa snažiť zastaviť každý projekt hlbinnej ťažby predložený nórskemu parlamentu," povedal Frode Pleym, šéf nórskej pobočky Greenpeace. Mimovládne organizácie a vedci varujú, že hlbinná ťažba by mohla poškodiť biotopy a málo známe druhy fauny a flóry, ktoré sú potenciálne dôležité pre potravinový reťazec.
Poukazujú aj na riziko narušenia schopnosti oceánu absorbovať uhlík vypúšťaný ľudskou činnosťou a na hluk, ktorý by mohol rušiť napríklad veľryby. Na zákaz hlbinnej ťažby vyzvalo už niekoľko krajín vrátane Francúzska a Británie.
