Kremeľ navyše už predtým použil falošnú zámienku o „zlom zaobchádzaní s rusky hovoriacou menšinou“ na spustenie svojej agresie voči Ukrajine. „Nemyslím si, že šťastie príde k tým, ktorí presadzujú takúto politiku. No, neviem, koľko ich je teraz, ale myslím, že v Lotyšsku bolo asi 40 % rusky hovoriacich ľudí,“ vyhlásil Putin. Podľa údajov lotyšskej vlády z tohto roka patrí asi 23,7 % občanov z 1,8-miliónovej populácie k ruskej menšine.
„Ak budú robiť takú politiku voči ľuďom, ktorí v tej krajine chceli žiť, pracovali tam, vytvorili niečo dobré pre tú krajinu a budú sa k nim správať takým prasačím spôsobom, tak oni sami budú čeliť rovnakému prasačiemu správaniu vo svojej vlastnej krajine,“ dodal Putin.
Lotyšský parlament v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu schválil minulý rok novelu zákona, ktorá sprísňuje pravidlá pobytu pre ruských občanov. Od Rusov žijúcich v Lotyšsku sa teraz vyžaduje, aby požiadali o trvalý pobyt a zložili skúšku z lotyšského jazyka na základnej úrovni. Lotyšské úrady nedávno poslali listy viac ako trom tisíckam ruských občanov, v ktorých im oznámili, že budú musieť opustiť Lotyšsko, keďže sa neprihlásili na pobyt a neabsolvovali jazykový test.
Pobaltská krajina, ktorá žila veľkú časť 20. storočia pod sovietskou nadvládou, v ostatnom čase zintenzívnila aj politiku desovietizácie a derusifikácie verejnej sféry. Zákon prijatý v septembri má za cieľ do roku 2025 postupne vyradiť ruštinu ako vyučovací jazyk na školách. Rusko označilo takúto politiku v Lotyšsku a ďalších pobaltských krajinách za „rusofóbiu“.
Vyšetrovanie litovskej verejnoprávnej televízie LRT z mája tohto roka odhalilo plány Moskvy ovplyvňovať pobaltské štáty pomocou miestnych proruských organizácií a ruských etnických menšín.
