„Dostali sme aj niekoľko pozvaní na večeru alebo na čaj k niekomu, s kým sme na ulici prehodili pár slov. Dokonca taxikár, ktorý nás hodinu vozil po Islamabade, odmietol peniaze a povedal, že to je jeho dobrý skutok na deň. Pre nás išlo o pomerne málo peňazí, no pre Pakistancov, ktorých životná úroveň patrí dlhodobo k jedným z najnižších na svete, išlo o vysoké sumy. No napriek tomu nás brali ako hostí a nechceli od nás nič,“ uzavreli o 15-dňovej ceste touto krásnou krajinou.
Výlet v číslach
- 15 dní cestovania po Pakistane
- vyše 2 000 km najazdili autami
- 3-mesačná príprava
- 4 medzištátne lety
- 1 vnútroštátny let
Najautentickejšie
V oblasti Skardu sa nám podarilo zažiť aj festival s názvom Dunsa, kde sa odohrávalo nielen hranie póla na koňoch a ľudové tance, ale aj iné tradičné podujatia. Mali sme príležitosť zahrať si futbal s miestnymi obyvateľmi, pričom nám ako súčasť hostiny dokonca ponúkli obetu zvieraťa. Celá cesta na toto miesto trvala niekoľko hodín džípom, no výsledok bol úžasný - nepoškvrnená príroda, bez obchodov, signálu a ľudia, ktorí ešte nikdy nevideli Európana. Bol to autentický zážitok, kde sme sa ponorili do miestnej kultúry a tradícií, v obklopení čistej a nedotknutej prírody.
Najkrajšie
Toto kritérium podľa chalanov spĺňalo prostredie na severe v Hunza údolí. Celé údolie sa rozprestiera pod horou Rakaposhi s výškou 7788m. Je to taká horská dedina, nad ktorou sa týči 1100 rokov stará pevnosť, celá dedina je obklopená krásnymi horami a vyzerá ako z pohľadnice. Sú tam veľmi dobré podmienky na pestovanie ovocia, hlavne marhúľ, ktorými je tento región preslávený. My sme našli miestnu kaviareň počas toho ako sme objavovali okolie Hunza Vallly, kde sme si dali tradičný marhuľový koláč a užívali z výhľad na okolité hory.
Najbizarnejšie
Bizarnosťou je určite indicko pakistanská hranica Attari Wagan Border . Hranica je známa najmä vďaka ceremoniálu, ktorý sa koná každý deň od roku 1959 medzi indickými a pakistanskými bezpečnostnými silami. Vzhľadom na vysoké napätie v indicko-pakistanských vzťahoch je tento rituál pozoruhodný pre veľkú rivalitu, ktorú obaja aktéri prejavujú. Deň čo deň prichádzajú stovky miestnych obyvateľov, ktorí sa zhromažďujú, aby vyjadrili svoju podporu svojej vlasti. V niektorých okamihoch sa ceremoniál stáva až bizarným, keďže obe strany sú v neustálom súťažení o to, ktorá armáda zdvihne nohu vyššie, obtočí lano vlajky rýchlejšie alebo udrží fanúšikovský hluk dlhšie.
