Pri komplikovanom pôrode bolo bábätko podľa slov mamy pridusené a došlo ku zakrvácaniu hlavičky, očka a následne jej opadlo tkanivo na mozgu, keď mozog atrofoval a došlo k jeho opuchu. Dievčatko dostáva také silné svalové kŕče, že sú dni, keď musí byť aj 20 hodín napojené na domácu pľúcnu ventiláciu, ktorú dostali domov z nemocnice a ktorú veselo volajú „fukáčik“.
„Je to veľmi dobrá pomôcka, ktorú používame, keď prežívame také smutnejšie dni. Ale viem, že keď prejdú, Natálka sa bude opäť cítiť lepšie, bude môcť cvičiť a rehabilitovať a bude krôčik po krôčiku robiť pokroky, z ktorých máme radosť celá rodina,“ hovorí s radosťou v hlase Andrea, ktorej pri výchove dcérky pomáhajú aj rodičia. Za to im je nesmierne vďačná.
Veľký sen
Hoci spolu žijú v jednom dome, ležiace dievčatko je odkázané na stopercentnú starostlivosť maminy, ktorá presne vie, ako ho má umelým vývodom do bruška kŕmiť, alebo čo robiť, keď školáčka dostane epileptický záchvat. „Napriek všetkému, čo sa stalo, sa moja dcéra nevzdáva a robí všetko pre to, aby sa Natálke zlepšoval zdravotný stav. Vďaka Andrejke sa z Natálky stalo veľmi húževnaté a usilovné dievčatko, ktoré v živote vyhralo už veľa bojov a ktoré má veľmi rado pohyb. Dostala dokonca aj prvé sväté prijímanie,“ vyjadruje uznanie nad snahou obetavej mamy jej otec Marián.
Aj stará mama Natálky dúfa, že hoci jej milovaná vnučka zatiaľ sama nesedí ani nestojí, raz by sa tak možno mohlo stať. „Jej zdravotný stav sa po cvičení rapídne zlepší, Natálka sa vtedy usmieva a robí nám radosť veselými očkami, nabíja nás všetkých pozitívnou energiou. Sme za ňu vďační, že je taká snaživá, je to naša malá bojovníčka,“ uzatvára stará mama.
