Operácia Kalavryta bola odvetnou akciou za zastrelenie 78 nemeckých zajatcov gréckymi partizánskymi jednotkami v októbri toho istého roku. Z príkazu generála Karola von Le Suireho jednotky wehrmachtu počas pochodu vypálili niekoľko dedín a zastrelili stovky civilistov. To isté postihlo aj samotnú Kalavrytu, ktorá bola zrovnaná so zemou. Masaker prežilo len 13 mužov, ženám s deťmi, ktoré boli uväznené v miestnej škole, sa z horiacej obce podarilo utiecť.
V rámci operácie Kalavryta bolo celkovo zabitých 693 civilistov (predtým sa uvádzalo až 1436 obetí), ich mená sú uvedené na pamätníkoch v Kalavryte a ďalších dedinách. Zničených bolo 28 obcí, v samotnej Kalavrite bolo vyrabovaných a vypálených asi 1000 domov a Nemci zabavili viac ako 2000 kusov dobytka.
Dnes je miesto masakru udržiavané ako pamätník a udalosti sa pripomínajú každý rok v decembri. DV apríli 2000 navštívil Kalavrytu vtedajší nemecký prezident Johannes Rau, ktorý vyjadril hanbu a ľútosť nad touto tragédiou. Celkovo za nemeckej okupácie zahynulo vyše 400.000 Grékov, z toho 88 percent Židov.
