Vykopávky na mieste starovekého megamesta na juhu Iraku vedú archeológovia z Britského múzea v Londýne. Mesto v staroveku založili Sumeri a kedysi bolo známe pod názvom Girsu, aktuálne sa nazýva Tello. Starší z chrámov existoval približne 1500 rokov pred vybudovaním novšieho helenistického chrámu. Ten bol zasvätený gréckemu bohu Herkulovi a jeho sumerskému náprotivku, bohu Ningirsuovi/Ninurtovi, uviedol pre Live Science archeológ a kurátor zbierok starovekej Mezopotámie v Britskom múzeu Sebastien Rey, ktorý vykopávky viedol.
Prítomnosť novšieho chrámu na mieste staršieho sumerského naznačuje, že obyvatelia Babylonskej ríše v štvrtom storočí p. n. l. svoju históriu dôverne poznali, uvádza Rey. "Dedičstvo Sumerov bolo u nich stále veľmi živé," dodáva.
Na grécky pôvod novšieho chrámu poukazuj drachma (staroveká strieborná grécka minca) objavená v úkryte pod oltárom či svätyňou. Druhou indíciou je pálená tehla s nápisom v gréčtine a aramejčine.
Na mieste sa našli aj obetné dary z rôznych miest helénskeho sveta, ktoré priniesli návštevníci chrámu. Sú nimi rôzne hlinené figúrky vojakov, napríklad macedónskych jazdcov na koňoch. Rey pripomína ich výrazné spojenie s Alexandrom, zároveň je však možné, že sú iba prejavom kultu vojnového hrdinstva.
"V kombinácii s jasnými znakmi alexandrovskej prítomnosti v chráme to vytvára zaujímavú možnosť, že Alexander bol priamo a aktívne zapojený do jeho obnovenia, alebo že po smrti tohto Macedónčana (chrám) slúžil ako jeho pamätník," dodáva Rey. Výskumníci však zatiaľ napriek množstvu náznakov nevedia s istotou povedať, či Alexander Veľký toto miesto skutočne navštívil.
