Kremeľ v novembri uviedol, že rozvíja svoje vzťahy s Iránom vrátane vojensko-technologickej oblasti. Odmietol však komentovať domnienky Bieleho domu o tom, že Irán možno zvažuje, že bude Rusku dodávať balistické rakety.
Irán je tiež hlavným podporovateľom palestínskeho militatného hnutia Hamas, ktoré vedie vojnu s Izraelom. Nesúhlas so spoluprácou Ruska s Iránom preto v nedeľu počas telefonátu s Putinom vyjadril aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
Pred vzťahmi Moskvy s Iránom, ale aj Čínou a ďalšími krajinami varovalo v utorok i Fínsko – najnovší člen NATO. "Aj keď tieto záležitosti nie sú verejné, to, čo robí v tejto chvíli Rusko s Čínou, Iránom, Severnou Kóreou a ďalšími svojimi spojencami z globálneho juhu, má z dlhodobého hľadiska veľmi vážnu perspektívu," povedal fínsky minister obrany Antti Hakkanen.
Podľa iránskych úradov vojenská spolupráca s Ruskom rastie každým dňom. Irán v novembri oznámil, že prijal všetky opatrenia na to, aby mu Rusko poskytlo stíhačky Su-35, útočné vrtuľníky Mi-28 a výcvikové lietadlá Jak-130.
