Odobriť to ešte musí bratislavské mestské zastupiteľstvo. "Veľká časť verejnosti, ale najmä pozostalí po obetiach komunistického režimu vnímajú históriu veľmi citlivo. Pomenovaním parku by bola prejavená úcta obetiam, čím by sa aspoň symbolicky napravili krivdy minulosti," konštatuje dôvodová správa.
Námestie Hraničiarov vzniklo v roku 1977 v rámci výstavby Petržalky. Lokalita dostala svoje pomenovanie v roku 1981, na 30. výročie založenia Pohraničnej stráže. Bola to ozbrojená zložka, ktorá mala zo zákona zabezpečovať ochranu a kontrolu štátnej hranice v období komunizmu. Pohraničiari zatýkali alebo usmrcovali ľudí za nedovolené prekročenie štátnej hranice, čo bolo považované za trestný čin "opustenia republiky". Najintenzívnejšie bola sledovaná hranica s Nemeckou spolkovou republikou a Rakúskom, nazývaná aj Železná opona.
V minulosti sa objavilo viacero návrhov na premenovanie celého Námestia Hraničiarov. Stroskotali najmä na tom, že podľa kompetentných by takéto zmeny priniesli nemalé problémy a boli by náročné napríklad pri vybavovaní nových dokladov. S pomenovaním parku na námestí by súvisela zmena adresy jednej nebytovej budovy. Do budúcna nie je vylúčené ani premenovanie celej ulice, ktorá je dlhodobo diskutovanou témou. Objavil sa tiež návrh na premenovanie zastávky MHD.
Podľa zákona o obecnom zriadení sa názvy ulíc a iných verejných priestranstiev určujú s prihliadnutím na históriu obce či na významné nežijúce osobnosti. Neprípustné je napríklad určiť názov ulice alebo iného verejného priestranstva po predstaviteľoch režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológií alebo nacistickej ideológií, alebo režimu založeného na komunistickej ideológií. To neplatí, ak ide o predstaviteľov režimu, ktorí sa zapojili do odporu proti takémuto režimu.
