Škodove závody v Plzni si nechali zaregistrovať ochrannú známku 15. decembra 1923 a v roku 1937 k nemu pripojili text Škoda. Mladoboleslavská automobilka začala používať značku Škoda od roku 1925, keď sa stala súčasťou koncernu.
Plzenské strojárne, ktorých začiatky siahajú do konca 18. storočia a ktoré dosiahli svoju veľkosť vďaka nadanému inžinierovi a podnikateľovi Emilovi Škodovi (1839-1900; firmu kúpil 1869), pritom dlho označovali svoje výrobky len svojím názvom. Delá, lokomotívy aj napríklad zariadenia pre elektrárne či cukrovary tak na sebe mali najčastejšie len slovo Škoda - majiteľ firmy trval na používaní háčika - alebo písmená ŠZ (Škodove závody) či ŠW (Škoda-Werke), niekedy sa tiež používalo písmeno Š v kruhu.
Začiatkom 20. rokov ale firma, po prvej svetovej vojne ovládaná francúzskym strojárskym gigantom Schneider, začala uvažovať o vytvorení jednoduchej ochrannej známky. Vypísala dokonca súťaž, do ktorej prišli na tri stovky návrhov. Kto pritom prišiel s víťazným okrídleným šípom, sa nikdy nezistilo, vynorili sa však špekulácie, že by za elegantným a nadčasovým logom mohli byť slávni výtvarní umelci, napríklad sochári Otto Gutfreund či Otakar Španiel. Podľa internetových stránok spoločnosti Škoda Auto je za autora nápadu považovaný vtedajší obchodný riaditeľ značky Škody Tomáš Maglič.
Isté nie je ani to, kde našiel autor loga inšpiráciu, teórií totiž existuje viac. Podľa jednej v reliéfe, na ktorom bol s indiánom s čelenkou s piatimi perami, ktorý visel v kanceláriách šéfov. Ďalšou možnosťou je, že na známke je krídlo nesúce traverzu, teda symbol mostárne (vtedy dôležitej výrobnej sekcie), zmenenú však v elegantnejší šíp. Továreň najprv používala krídlo s piatimi perami, od júla 1924 potom prešla na elegantnejšiu verziu len s tromi, používanú doteraz.