Šikanu podľa nej nemožno bagatelizovať a neobstojí ani argument, že chlapec by mal ataky zo strany spolužiakov či kamarátov vydržať.
Šikanou sa podľa jej slov stáva násilie, ktoré je páchané voči druhému. Ide o čin, ktorý nie je jednorazový, ale deje sa opakovane a z pozície moci. "Určite netreba čakať, kým už pôjde o nejaké závažné prejavy, že to dieťa má psychické alebo fyzické známky násilia," zdôraznila Šoltésová. To, že dievčatá si majú udržiavať poriadok a chlapci majú bez plaču vydržať všetky fyzické hrozby, sú podľa terapeutky mýty z minulosti.
"V 21. storočí predsa len žijeme dobu, keď je dôležitejšie to, aký je človek, čo zvládne, aké má hranice, možnosti, potenciál a čo ako individuálna bytosť potrebuje," vysvetlila. Bagatelizovanie šikany a celkovo problémov môže, ako tvrdí, zanechať stopy na psychike dieťaťa i každého človeka a akýkoľvek dlhodobý stres môže nepriaznivo vplývať aj na celkové zdravie.
Terapeutka odporúča byť v prípade šikany citlivý a vnímavý na to, čo sa okolo deje. "Je lepšie, keď sa niekedy venuje prehnaná pozornosť, než ak sa pozornosť nevenuje vôbec. Každá škola vie, ako postupovať v prípade násilia alebo v prípade užívania psychoaktívnych látok. Tieto postupy je potrebné dodržiavať," skonštatovala.
Rodičom odporúča byť deťom oporou. Vedieť, čo ich trápi, baví a zaujíma. Byť im k dispozícii nielen z hľadiska výkonu známok, ale aj z hľadiska toho, ako sa majú, kto sú ich kamaráti a čo ich zaujíma. "Deťom, ktoré sa nemajú dobre, prajem a odporúčam, aby nezostávali samy, aby vyhľadali kohokoľvek, komu trochu dôverujú a spoločne s ním hľadali riešenia," podotkla Šoltésová.
