Takmer 200 krajín v stredu na klimatickej konferencii OSN v Dubaji dosiahlo dohodu, ktorá po prvý raz žiada odklon od fosílnych palív znečisťujúcich životné prostredie. Ide o súčasť úsilia naplniť cieľ klimatickej dohody z Paríža z roku 2015 o obmedzení nárastu globálnej teploty do 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím.
Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) a Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) upozorňujú, že žiadna nová infraštruktúra pre fosílne palivá nie je s týmto cieľom zlučiteľná. Krajiny vyrábajúce ropu, plyn a uhlie i niektoré spoločnosti však navyšujú produkciu. Analytici tiež pripomínajú, že v stredajšej dohode sú medzery.
Jej ústredná časť žiada odklon od fosílnych palív v energetických systémoch s cieľom dosiahnuť nulové emisie do roku 2050. Zamerať sa na všetky fosílne palivá, ktoré predstavujú približne tri štvrtiny všetkých ľudstvom vypustených emisií, je bezprecedentné, uviedol David Waskov, riaditeľ pre oblasť klímy z Inštitútu pre svetové zdroje (WRI). Výzva na odklon od fosílnych palív sa vzťahuje len na sektor energií a nespomína znečisťujúce plasty a hnojivá.
Dohoda z klimatickej konferencie v Glasgowe v roku 2021 (COP26) zahŕňa zrušenie "neefektívnych" dotácií a postupné vyradenie z prevádzky uhoľných elektrární bez technológie na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého. Účastníci v Dubaji v dohode túto formuláciu ponechali.
Uhlie ako fosílne palivo spôsobuje najväčšie znečistenie. Takisto je však hlavnou súčasťou mnohých energetických systémov rozvojových krajín vrátane Číny a Indie. Dohoda z Dubaja požaduje do roku 2030 trojnásobný nárast kapacity energie z obnoviteľných zdrojov a zdvojnásobenie energetickej účinnosti.
IEA predpokladá, že celosvetový dopyt po rope, zemnom plyne a uhlí dosiahne v tomto desaťročí vrchol z dôvodu nárastu čistejších technológii na získavanie energie a elektrických automobilov.
