Michel spresnil, že EÚ od týchto krajín očakáva ďalšie reformy, najmä v oblasti právneho štátu a nezávislosti súdnictva. Zároveň spresnil, že cítiť "silné politické odhodlanie" Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Kosova, Severného Macedónska a Srbska vykonávať potrebné reformy, aj keď každá z krajín je v inej pozícii z hľadiska prístupového procesu.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell priznal, že integračný proces treba urýchliť a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po summite poukázala na to, že prístupové rokovania sú len jednou súčasťou úsilia dotiahnuť západný Balkán bližšie k EÚ, tou druhou časťou je stav hospodárstva. "Ak sa pozriete na ekonomiky krajín západného Balkánu, dnes sú približne na úrovni 35 percent priemeru EÚ. Inými slovami, je tu veľký nevyužitý potenciál," povedala.
Podľa jej slov sú potrebné ekonomická spolupráca a cielené investície do infraštruktúry regiónu, na cesty, železnice, internet a elektrické siete. Aj z tohto dôvodu eurokomisia v stredu oznámila nové investície vo výške 680 miliónov eur pre projekty v železničnej doprave a zdrojoch obnoviteľnej energie na západnom Balkáne, čo zahŕňa nevratné granty vo výške 253,2 milióna eur.
Ide o šiesty finančný balík v rámci Hospodárskeho a investičného plánu EÚ pre západný Balkán, ktorý by mal zmobilizovať investície vo výške 16,6 miliardy eur. Projekty boli pripravené v úzkej spolupráci s partnermi zo západného Balkánu a medzinárodnými finančnými inštitúciami.
Politická deklarácia, ktorá vzišla z bruselských rokovaní, upozorňuje na dôležitosť jednoty a spoločných cieľov a budovania strategického partnerstva medzi EÚ a západným Balkánom na základe spoločných princípov a hodnôt.
Lídri 27-člennej EÚ opätovne potvrdili svoj jednoznačný záväzok pre členstvo krajín západného Balkánu v Únii a vyzvali na urýchlenie prístupového procesu založeného na dôveryhodných reformách západobalkánskych partnerov a na princíp vlastných zásluh.
S odkazom na ruskú agresiu proti Ukrajine a ďalšie bezpečnostné výzvy vyzvali európski lídri svojich balkánskych partnerov, aby "rýchlo a trvalo" napredovali smerom k úplnému zosúladeniu so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ, vrátane prijatého sankčného režimu.
Potvrdili zároveň, že od Srbska a Kosova očakávajú "konštruktívnu angažovanosť" v duchu kompromisu s cieľom dosiahnuť rýchly pokrok v normalizácii vzájomných vzťahov, čo je nevyhnutné pre bezpečnosť a stabilitu celého regiónu a pre rýchle napredovanie oboch krajín v ich európskom integračnom procese.
