Na Slovensku je najkratším dňom roka 21. december – deň zimného slnovratu. Od tohto dátumu sa dni začínajú predlžovať a Slnko vidíme na oblohe dlhšie. Práve "znovuzrodenie" Slnka bolo dôvodom na rôzne magické obrady, prostredníctvom ktorých sa ľudia snažili o zabezpečenie prosperity, zdravia, šťastia a lásky v nasledujúcom období.
"Všetky staroveké civilizácie poznali "svojho" boha Slnka, ktoré bolo zdrojom svetla, tepla a života. Aj preto prvé "astronomické" pozorovania boli venované predovšetkým Slnku a jeho pohybom po oblohe. Dôsledkom bolo zavedenie merania času podľa Slnka, zavedenie slnečných kalendárov a určovanie dátumu. Dnes vieme, že pohyby Slnka sú len zdanlivé a v skutočnosti sa hýbe Zem. Medzi prejavy týchto pohybov patrí striedanie dňa a noci i striedanie ročných období. S tým súvisí aj pojem zimný slnovrat. Čo to je, kedy a prečo nastáva a aký mal dopad na bežný život ľudí kedysi a dnes sa dozvedia návštevníci na mojej prednáške," konštatoval Gerboš.
Ako dodal, Slovania považovali zimný slnovrat za magický deň a pripisovali mu osobitý účinok. Používal sa preň aj názov Kračún. Kresťanský svet si v období zimného slnovratu pripomína narodenie Ježiša Krista.
