P. Vojtek: To je jedna vec, ale myslím si, že je veľmi dôležité aj to, že sa stále chováme rovnako. Za tie celé roky sme sa povahovo vôbec nezmenili. Môžem to porovnať, pretože som sedel ako porotca v speváckej súťaži. Niekto sa len trošku stane známym a už má nos hore, a pritom v živote ešte nič nedokázal. Ten pád býva potom oveľa tvrdší. My sme zostali stále tí chlapci z ulice, ktorí si fanúšikov získavali postupne koncertovaním po celej republike, vtedy neboli žiadne sociálne siete ako dnes. To je tá naša devíza, že sa bavíme v úvodzovkách s posledným technikom rovnako ako s naším manažérom. Keď za nami príde na nejakom koncerte starosta mesta a myslí si, že sa budeme k nemu chovať len preto inak, je na omyle. Nie sme arogantní a nafúkaní, preto za nami ľudia radi chodia, neodpálkujeme ich, nech prídu na autogramiádu, ale normálne sa s nimi bavíme.
Majú to podľa vás teraz vaši mladší kolegovia jednoduchšie? Vy ste si tú cestu museli vyšliapať postupne...
M. Špalek: Dnes tiež tie kapely nerastú ako huby po daždi. Síce sú ich mraky na youtube, ale keď budú mať turné, tak na nich nepríde nikto. Je len pár skupín, na ktoré príde veľa ľudí. Nové kapely to nemajú ľahšie ani ťažšie, akurát im pomáhajú sociálne siete. Keď to však nie je dobré, ľudia sa na koncert proste nedostavia.
P. Vojtek: Môj dlhoročný dobrý známy, s ktorým sme účinkovali v súťaži Hlas Česko Slovenska mi hovoril, že má na instagrame vyše 150-tisíc sledujúcich a milióny zhliadnutí na youtube. Tak som sa ho opýtal, koľko ľudí mu príde na koncert, na čo mi odpovedal, že tisíc. Na nás chodí 75-tisíc a pritom máme oproti nemu mizivé čísla na sociálnych sieťach. Naša devíza bola v tom, že sme naozaj veľa koncertovali a myslím si, že čím viac kapela hrá, tým je „vyhratejšia“ a nadobúda veľa skúseností. Zažili sme veľa skupín, ktoré boli známe na sociálnych sieťach a hrali s nami ako predkapely, ale vyliezli na pódium, a tak sa im rozklepali kolená, že to skoro neodohrali a psychicky sa zložili, pretože na to neboli zvyknutí. My sme mali tú výhodu, že sme začínali od dvadsiatich ľudí, ktorí zo začiatku chodili na naše koncerty, preto keď stojím pred dvadsaťtisícovým davom, tak sa nezložím, ale naopak - nabíja ma to.
