Zarábali ste vďaka činnosti v skupine veľké peniaze?
Motiváciou neboli ani tak peniaze. Motiváciou bolo to, aby som niekde patril a aby mi niekde neublížili, čiže hlavnou motiváciou, prečo som bol v skupine bol strach z toho, že čo som si niesol v hlave, že na mňa niekto vytiahol zbraň, keď som mal 14. rokov. Povedal som si, že keď budem patriť do tejto skupiny, tak na mňa nikto tú zbraň nevytiahne. V tej dobe boli takí pešiaci aký som bol ja nezaujímaví, my sme zarábali skoro nič. Tam zarábali úplne iní ľudia.
A čo bolo to najhoršie čo ste urobili?
Najhoršie čo som urobil bolo určite to, že som sa zaplietol do veľa bitiek, ale aj tie skutky, ktoré som spáchal a bol som za ne odsúdený. Napríklad to vydieranie, to výtržníctvo, nikoho som ale nezabil, nikoho som nepripravil o život, nikoho nepripravil o strechu nad hlavou, ale proste boli to tieto skutky.
Dostali ste 8 rokov. Aké to bolo v base?
Ťažké. Ja som tam prišiel, keď som skončil vysokú školu. V tej skupine som pôsobil ani nie 2 roky, takto externe ako vyhadzovač.
Ľutovali ste potom svoje činy?
Ja ich dodnes ľutujem. Preto ukazujem ľuďom, že sa dá zmeniť, lebo sám som sa zmenil. A mne toto všetko otvorilo oči, že zlí ľudia a ľudia, ktorí robia zlé skutky vždy na to doplatia a to zlo nikdy nevíťazí nad dobrom. Našiel som svoju vieru, ktorú mi babka vkladala ako malému, znovu som ju objavil, našiel som vieru v Boha, otočilo ma to, našiel som zmysel. Tie skutky už neviem vrátiť späť, bude to môj kríž, ktorý si budem nosiť na pleciach do konca života.
