Z konečnej verzie návrhu vypadol kontroverzná požiadavka niektorých krajín, aby bolo možné novinárov vo všeobecnom záujme národnej bezpečnosti odpočúvať. Aby norma začala platiť, musia ju formálne schváliť ministri členských krajín a plénum Európskeho parlamentu.
"Ak by zlyhali médiá ako ochranca demokracie v dvoch či troch krajinách, máme veľký problém v celej EÚ," vysvetlila dnes podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová, prečo vlani na jeseň prišla s návrhom dnes dohodnutého aktu o slobode médií.
Súbor spoločných pravidiel Únie bol podľa nej definovaný tak, aby riešil hlavné hrozby, s ktorými sa médiá stretávajú: politické tlaky, ekonomické problémy, nedostatok transparentnosti vlastníckych štruktúr či príliš veľkú koncentráciu v rukách jedného majiteľa.
Nariadenie má okrem iného brániť nátlaku na novinárov, aby museli vyzradiť svoje zdroje. Médiá zároveň budú mať povinnosť zverejňovať informácie o svojej vlastníckej štruktúre, čo má prispieť k ich väčšej nezávislosti.
