Dôkazom podľa neho môžu byť aj kľúčové heslá demonštrácií zamerané najmä proti vláde Smeru-SD. Hodnotenie účasti na mítingoch politických strán v Bratislave a Košiciach je podľa Hrabka rôzne v závislosti od toho, kto a na základe čoho ju posudzuje. On osobne považuje účasť ľudí za vysokú a ešte vyššia by podľa neho bola, ak by akcie viac podporili umelci. "Uvidíme, ako budú prebiehať ďalej. Je v poriadku, že sú a ľudia môžu slobodne vysloviť svoj názor," doplnil.
Protesty podľa neho nebudú mať žiadny vplyv na rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), súčasné vládne strany podľa Hrabka zásadné zmeny úradu avizovali dlhodobo už pred voľbami a je málo pravdepodobné, že by si ich rozmysleli. "V tejto chvíli má v parlamente pre vládnu koalíciu prednosť zákon o štátnom rozpočte. Je na ich stratégii, kedy zaradia rušenie ÚŠP a či na ňom budú trvať, ale predpoklad je, že na ňom trvať budú," konštatoval.
Hrabko sa dotkol aj budúcoročných prezidentských volieb. Pokiaľ by kandidatúru potvrdil Peter Pellegrini (Hlas-SD), Hrabko očakáva hlavný súboj medzi ním a Ivanom Korčokom, ktorý už kandidatúru ohlásil. Väčšina ďalších kandidátov bude podľa Hrabka vo voľbách sledovať prioritne iné ciele, nie boj o víťazstvo. Líder Aliancie-Szövetség Krisztián Forró môže podľa Hrabka chcieť v prvom rade zviditeľniť svoju mimoparlamentnú stranu, v prípade kandidatúry Andreja Danka (SNS) alebo Miriam Lexmann (KDH) môže ísť o prípravu na voľby do Európskeho parlamentu. "Relevantní kandidáti sú dvaja a tak to zrejme aj ostane," zhrnul Hrabko.