Bavilo ho pečenie
Vianoce sú odvtedy pre Danu stále o jedinom - túži vidieť svojho Jurka, hoci vie, že sa to už nikdy nestane. Jeho prítomnosť chýba nielen jej, ale aj mladšiemu bratovi Samkovi (18), ktorý bol s ním úzko spojený. V rodine sú tak už vyše roka Vianoce plné spomienok a slzičiek. „Pre mňa ani nemusia byť. Vlani som celú večeru preplakala a tieto nebudú iné. Vlastne všetky ostatné, kým budem žiť, budú rovnaké,“ šepne mama so smútkom v očiach.
Vzápätí spomína na časy, keď s ňou Juraj trávil sviatky a na okamih sa jej rozžiaria oči: „Jurko mi veľmi pomáhal, všetko chcel robiť so mnou. A nesmierne ho bavilo pečenie. Vedel to, bol v tom jednotka. Piekol mi aj na narodeniny, vždy ma prekvapil.“
Čo by mu darovala?
Keby bol Juraj tu, mama by presne vedela, čo by mu kúpila pod stromček. „Asi ako každý rok niečo do kuchyne, hlavne na pečenie, v ktorom bol skvelý. A ako vždy niečo pre potešenie, parfum, sviečku a podobne,“ povzdychne si. Vianočné sviatky sú pre celú rodinu mimoriadne citlivé.
Najmä preto, že Juraj bol srdcom celej rodiny. Mama Dana sa o synovej orientácii dozvedela, keď bol ôsmak, sám jej to povedal, a hoci nebola spočiatku nadšená, neskôr sa s tým vyrovnala. O synovi s láskou vraví, že bol srdečný, milý a láskavý. A napriek tragickému odchodu stále žije v srdci každého člena ich rodiny.
