Tri provincie, kde sa voľby nekonajú, sú kurdské a fungujú v rámci samostatného autonómneho systému. Voľby sa považujú za kľúčovú skúšku pre vládu premiéra Muhammada Šíju Súdáního. Toho k moci pred vyše rokom vyniesla parlamentná koalícia proteheránskych strán a ktorý sa ako predseda vlády zameral na rozvoj verejných služieb a infraštruktúry spustošenej desaťročiami ozbrojených konfliktov.
Vplyvný šiitský duchovný Muktada Sadr sa pridal k opozícii a voľby bojkotuje. Hlasovanie vo voľbách sa začalo o 07.00 h a skončí sa o 18.00 h miestneho času. Právo voliť v týchto voľbách má asi 17 miliónov ľudí. O 285 kresiel vo vplyvných provinčných radách sa uchádza asi 6000 kandidátov.
Provinčné rady vznikli po invázii spojencov pod vedením USA do Iraku (v roku 2003), ktorá zvrhla diktátora Saddáma Husajna. Rady získali významné právomoci vrátane výberu regionálnych guvernérov a prideľovania rozpočtov na zdravotníctvo, dopravu a vzdelávanie. Kritici však tvrdia, že tieto rady sú hniezdami korupcie a klientelizmu.
Provinčné rady boli koncom roka 2019 zrušené ako ústupok masívnym protivládnym protestom. Sudáního vláda ich však následne obnovila, pričom pondelkové voľby sú vôbec prvé od roku 2013. Podľa AFP tieto voľby reflektujú multikonfesionálny a multietnický charakter obyvateľstva Iraku, keďže desať mandátov je vyhradených pre menšiny, konkrétne pre kresťanov, jezídov a sabeistov - príslušníkov málo známeho židovsko-kresťanského náboženského hnutia. Okrem toho - vďaka 25-percentnej kvóte - 1600 kandidátov sú ženy.
