Slnko je v čase zimného slnovratu najnižšie nad obzorom a začne sa od južného obratníka pomaly vracať späť k rovníku. Zimný slnovrat zvyčajne nastáva 21. či 22. decembra, veľmi zriedkavo aj 20. a 23. decembra. Noci okolo zimného slnovratu sú veľmi tmavé, pretože Slnko sa norí hlboko pod obzor. To v súčasnosti platí ale len v prírode. V mestách sa kvôli svetlu hviezdnu oblohu takmer nevidno, odborníci tomu hovoria svetelné znečistenie.
Pozvoľné predlžovanie dňa po zimnom slnovrate komentujú pranostiky, niektoré sa zachovali dodnes - napríklad Na Nový rok o slepačí krok. Slnko zapadá neskôr už od svätej Lucie, teda od 13. decembra, neskôr však vychádza, takže sa doba slnečného svitu nepredlžuje.
Doba slnovratu predtým bývala príležitosťou na oslavy, v českej kotline ho v čase predhistorickej slávili už Kelti. Významným sviatkom sa stal aj pre Slovanov, ktorí oslavovali zrodenie mladého boha Slnka - Dažboha čiže Božice. Všetko sa začalo večer pred týmto sviatkom magickými rituálmi, ktoré boli hlavne zamerané na veštenie - rozkrajovanie jabĺčka, hádzanie črievočky či liatie vosku alebo olova sa zachovali dodnes.
