Minister spresnil, že nosnou témou rokovaní bola podpora obehového hospodárstva a s ním súvisiace znižovanie odpadov z obalov a zvyšovanie používania recyklovaných plastov v obaloch, ako aj diskusia o monitorovaní kvality pôdy.
V tejto súvislosti ocenil, že sa Slovensku spolu s Českom a Fínskom podarilo presadiť zmeny a dohoda je "vyrovnaná" z pohľadu priemyslu aj z pohľadu životného prostredia.
Pri debatách o klimatických cieľoch EÚ do roku 2040 Taraba zdôraznil potrebu toho, aby Európa bola nielen lídrom v dekarbonizácii priemyslu a energetiky, ale aby sa do každej novej legislatívnej normy doplnili klauzuly umožňujúce priebežné vyhodnocovanie dosiahnutých cieľov a ich prípadné prehodnocovanie, či neprimerane neohrozujú konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a bohatstvo európskych občanov.
"Umožní nám to dodatočne prehodnocovať jednotlivé ciele, ktoré sme si stanovili, či naozaj sa napĺňajú a či neboli stanovené príliš ambiciózne," vysvetlil.
Ministri prebrali aj návrh smernice o monitorovaní pôdy, pri ktorom chce EÚ do roku 2050 dosiahnuť netoxické pôdne prostredie v členských krajinách. Slovensko tento cieľ podporuje za predpokladu, že sa zapracujú pripomienky, ktoré ochránia rozsah používanej pôdy na poľnohospodárske účely a zohľadnia špecifiká Slovenska z pohľadu environmentálnych záťaží.
Šéf envirorezortu využil pobyt v Bruseli aj na bilaterálne rokovanie s eurokomisárom pre životné prostredie, oceány a rybolov Virginijusom Sinkevičiusom, s ktorým preberal aj otázku manažmentu divých šeliem. S predstaviteľmi slovinskej delegácie debatoval o regulácii a úprave vodných tokov po záplavách v Slovinsku a s maďarskou štátnou tajomníčkou pre životné prostredie Anikó Raiszovou hovorili o príprave agendy v envirooblasti počas predsedníctva Maďarska v Rade EÚ v druhej polovici roku 2024.
