Iosselianiho filmy boli známe svojou fantáziou a ironickým odstupom. Väčšinu z nich nakrútil vo Francúzsku, kde prežil veľkú časť života a kde mohol natáčať aj snímky, ktoré boli niekedy otvorene kritické voči Sovietskemu zväzu.
Vo Francúzsku vznikol aj film Milenci luny, ktorý získal špeciálnu cenu poroty na filmovom festivale v Benátkach. Bolo to prvé zo série víťazstiev v Benátkach pre Iosselianiho filmy.
Iosseliani získal v roku 1999 aj cenu Louisa-Delluca za film Zbohom, môj sladký domov, v ktorom si aj zahral - a to rolu veselého manžela a otca alkoholika. V roku 2000 tiež viedol jednu z porôt filmového festivalu v Cannes. O dva roky neskôr prevzal na filmovom festivale v Berlíne dve ceny vrátane Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu za film Ráno v Benátkach (Lundi matin).
Otar Iosseliani (1934 — 2023) pic.twitter.com/etMTdnprTY
— MUBI (@mubi) December 17, 2023
Hold zosnulému režisérovi vzdal aj gruzínsky premiér Irakli Garibašvili. Podľa neho mal "Otar Iosseliani svoj vlastný štýl, ktorý je charakteristický len pre veľkých filmových režisérov."
