Mal najmenej dve poschodia a zaberal plochu až 190 metrov štvorcových. Miera dochovania muriva je podľa archeológov z českého Národného pamiatkového ústavu (NPÚ) výnimočná, a to nielen pre toto pútnické miesto. Výskum priniesol tiež množstvo archeologických nálezov, informovala dnes ČTK hovorkyňa NPÚ Blanka Čierna.
Neskorý gotický dom vznikol zrejme na prelome 14. a 15. storočia a zanikol zrejme v ranom novoveku. O zástavbe archeológovia vedeli, rozsah a kvalita dochovaného muriva sú ale podľa nich mimoriadne. Dom bol vystavaný z miestnej ruly, ojedinele boli použité tehly a opuka. Mal až tri trakty a podzemnými priestormi bol prepojený s jaskyňou, časť domu sa nachádzala priamo nad ňou.
Suterén bol na dobu stredoveku nezvyčajne vysoký, na výšku mohol merať až štyri metre. Nad ním bola dnes už len čiastočne dochovaná klenba a podlaha vyššieho podlažia, ktorú tvorili nezdobené pálené dlaždice. "Tento objav je výnimočný stav dochovania. Takto dobre dochovaný suterén z obdobia vrcholného, neskorého stredoveku sa nachádza výnimočne," uviedol archeológ Zdeněk Neustupný.
Terénne práce v priestore svätoprokopskej záhrady v areáli kláštora vyvolal zámer NPÚ a emauzských benediktínov sprístupniť jaskyňu svätého Prokopa návštevníkom pútnického miesta. Dva a pol mesiaca trvajúci výskum v suteréne a priľahlom okolí domu odhalil početné množstvo úlomkov stredovekých kachlí a veľké množstvo ľudských kostí.