TASR o tom za spracovateľov informoval starosta MČ Košice-Ťahanovce a bývalý predseda košickej Rady starostov Ján Nigut.
V máji vstúpila do platnosti novela zákona o meste Košice, ktorá vylúčila priamu účasť jeho obyvateľov na zlučovaní MČ, a to zrušením možnosti hlasovať o týchto zmenách v miestnom referende. "Väčšina košických starostov, zvlášť menších MČ, považuje túto skutočnosť za diskriminačnú, nedemokratickú a odporujúcu ústave čo do rovnosti, všeobecnosti a jednotnosti politických práv, aké sú priznané všetkým ostatným občanom na Slovensku, vrátane obyvateľom Bratislavy," uviedol Nigut s tým, že ich spoločný podnet bol odoslaný generálnemu prokurátorovi, ktorému prislúcha právo podať návrh na Ústavný súd (ÚS) SR na začatie konania.
Starostovia pripomínajú, že na ÚS sa obrátila aj prezidentka Zuzana Čaputová SR, ktorá rovnako napáda novelu zákona o meste Košice aj Bratislave, ktorá zmenila hlasovacie kvórum pre miestne referendá a upravila ich odlišne oproti ostatným mestám a obciam na Slovensku. "Nie sme proti administratívnym zmenám, musia sa však udiať ústavne udržateľným spôsobom, inak nemôžeme hovoriť o právnom štáte," dodávajú.
O redukcii MČ sa v Košiciach vedie diskusia už niekoľko rokov. Väčšina starostov tvrdí, že ekonomické hľadisko je skôr problémom veľkých sídliskových MČ, než malých pričlenených obcí. "Odhliadnuť nie je možné ani od samosprávnych kompetencií, ktoré menšie MČ zabezpečujú, neraz na rozdiel od väčších. Podstata opodstatnenosti ktorejkoľvek MČ teda tkvie v omnoho širšom kontexte, než je ekonomické hľadisko, inak by sme museli zrušiť polovicu obcí na Slovensku," tvrdia.
Po dlhšom čase otvorilo tému zlučovania MČ mestské zastupiteľstvo (MsZ) koncom novembra. Podľa novely môžu o štruktúre MČ rozhodovať práve mestskí poslanci. MsZ môže takzvané veto Rady starostov prelomiť trojpätinovou väčšinou.