Vianoce majú jednoduchý a čitateľný obsah. „Krásnu symboliku narodeného dieťatka. Navyše je ešte pútavé a sympatické protirečenie kráľovského rodu a chudobnej maštaľky. Pre kresťanov nádej v narodenom Spasiteľovi, pre sekulárny svet slnovrat a s ním príchod nového svetla do života... A pre všetkých spolu sviatky konzumizmu. Aspoň o tom nás presviedčajú všetky reklamy obchodných reťazcov, ktoré nám urobia Vianoce ,štedré‘, ,skutočné‘ a aké len chceme,“ uvádza profesorka Marta Botiková z Katedry archeológie a kultúrnej antropológie FF UK v Bratislave.
Na Vianociach je podľa nej tiež pútavá integrácia a akceptácia predkresťanských a kresťanských prvkov - napríklad vo vianočnom menu čítame magické symboly mnohosti (napr. makové jedlá), dobroty, sladkosti (od medovej pálenky až po medové koláče), zdravia (jabĺčka, orechy), pôstu (ryba) aj hojnosti (zabíjačkové jedlá, pečený moriak, kačacina).
Stromčeky aj stretnutia
Vianoce sú spojené so zdobením príbytkov aj stromčeka. Jednoduché vystrihovačky, ozdoby zo slamy postupne nahradili opulentne dekorované vianočné stromčeky. Vianočný stromček bol kultúrny import do nášho prostredia. Stretnutia, význam blízkych, najmä rodinných vzťahov sú tiež motívom vianočného času.
„Je zaujímavé, že sa prezentuje reflexívne, najmä na opustených starých ľuďoch, ľuďoch bez domova alebo na tých, ktorí musia aj cez sviatky pracovať. K nim sa potom v mysli skláňame a sme vďační za svoju, priaznivejšiu, milšiu situáciu. Patrí sa pomáhať (prečo však práve len na Vianoce...),“ zamýšľa sa Marta Botiková.
O vianočných tradíciách sa dočítate na ďalších stranách >>>
