Alarmujúci rebríček miest a krajov: Kde majú najväčší problém s peniazmi! Ako je na tom vaše mesto?

Alarmujúca situácia. Finančné zdravie slovenských miest a žúp sa medziročne zhoršilo a kleslo na úroveň roku 2015. Vyplýva to zo správy INEKO za rok 2022. Príčinou je dobiehajúca koronakríza a vysoká inflácia. Pozitívnou správou je, že si mestá a kraje dokázali napriek okolnostiam udržať svoju mieru zadlženia relatívne pod kontrolou. Kto uspel, kto pohorel a ako na tieto výsledky reagujú samotní primátori či župani?

Kraje - víťazi a porazení

Župám sa výrazne zhoršilo finančné zdravie už tretí rok po sebe, pričom ich dlh narastá. Stále však platí, že žiadny spomedzi ôsmich krajov neprekročil zákonnú hranicu pre celkový dlh na úrovni 60 %. Najvyššie zadlženie zaznamenali ku koncu roka 2022 v Bratislavskom kraji. V tejto súvislosti je však na tom najlepšie nitrianska župa. Dlh dokázali najväčšmi znížiť v Trnavskom kraji. Presným opakom je banskobystrická župa, kde stúpol najviac.

Blanár vyjadril sústrasť nad udalosťami v Prahe: Českému rezortnému partnerovi zaslal telegram

Reakcie žúp

Podarilo sa nám znížiť dlh

Jozef Viskupič, predseda Trnavského kraja

Napriek tomu, že samospráva dlhodobo zažíva ozaj náročné obdobie, sa nám počas predchádzajúcich rokov podarilo znížiť zadlženosť župy z úrovne 43,78% až na dnešných 32,5%. Vďaka racionálnemu hospodáreniu sme zvládli energetickú krízu, či prijímanie legislatívnych zmien, ktoré negatívne vplývali na vývoj daňových príjmov župy. Využitie financovania z externých, najmä európskych zdrojov, považujeme za silné východisko zdravej hospodárskej kondície samosprávy.

Vinu nesie aj predošlá vláda

Katarína Strojná, hovorkyňa Košického kraja

Košický samosprávny kraj sa dlhodobo snaží znižovať dlh, ktorý pred sebou tlačí z minulosti. Zároveň sa pod výsledky prieskumu INEKO podpísali aj nesystémové opatrenia bývalej vlády, ktoré mimoriadne negatívne ovplyvnili rozpočty miest a obcí vrátane samosprávnych krajov. Košický samosprávny kraj musí na financovanie svojich investičných aktivít používa externé zdroje, ktoré pôvodne plánoval financovať z vlastných zdrojov, čo má opäť vplyv na celkový dlh či dlhovú službu kraja.

Sme poslední, ale zlepšujeme sa

Eva Lacová, hovorkyňa Žilinského kraja

Neteší nás, že uzatvárame rebríček hodnotenia, ale dôležitý je trend, že sme jeden z dvoch krajov, ktorým sa finančné zdravie, oproti ostatným krajom, zlepšuje napriek krízam už druhý rok po sebe. Väčšinu z celkového dlhu Žilinského samosprávneho kraja zdedilo súčasné vedenie po predchodcoch. Úverové zdroje sú využívané na odstraňovanie obrovského investičného dlhu na majetku Žilinského samosprávneho kraja, predovšetkým na opravu mostov, ciest, budov škôl, sociálnych zariadení, nemocníc.V analýze a v samotnom rebríčku nie je zohľadnené už od roku 2021 to, že župa transformovala rozpočtové organizácie na príspevkové, čo výrazne skresľuje údaje.