Politológ pripomenul, že vládna koalícia vie obchádzať pravidlá napríklad využívaním skráteného legislatívneho konania alebo tým, že vládne návrhy predkladajú poslanci parlamentu, aby sa vláda vyhla pripomienkovému konaniu. Stáva sa tiež, že sa zásadné zmeny vládnych zákonov uskutočňujú až priamo v parlamente počas druhého čítania. To všetko podľa neho obmedzuje vytvorenie stabilného právneho prostredia, v ktorom sú kroky vlády a parlamentu predvídateľné a zrozumiteľné.
Existencia možnosti SLK je štandardnou súčasťou parlamentných systémov. Vládnutie podľa Láštica prináša situácie, v ktorých je potrebné reagovať okamžite. "Treba potom rozlišovať prípad od prípadu, či existujú objektívne dôvody pre okamžitú reakciu alebo je využitie skráteného legislatívneho konania iba obídením verejnej diskusie," priblížil pre TASR.
Parlament sa môže na návrh vlády uzniesť na SLK len za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
"V prípade zákonov, ktoré sú momentálne predložené na rokovanie NR SR, máme príklady takých, kde je na prvý pohľad využitie skráteného legislatívneho konania v poriadku a takých, kde vyvoláva pochybnosti," skonštatoval Láštic. Štátny rozpočet sa podľa neho zmestí do parametrov, ktoré na použitie SLK nastavuje rokovací poriadok parlamentu. Vláda sa totiž potrebovala vyhnúť rozpočtovému provizóriu.
Rozsiahle zmeny v oblasti trestného práva, vrátane zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry sú podľa politológa návrhmi, kde dôvody na použitie skráteného legislatívneho konania neexistujú bez ohľadu na to, že si nejaké koalícia vymyslela. Na aktuálnej schôdzi parlamentu je 13 návrhov na skrátené legislatívne konanie. Schôdza bude pokračovať od 8. januára.
