Šľachtické rodiny mali podľa historičky viaceré obľúbené vianočné jedlá. Posledným súkromným majiteľom hradu Ľubovňa bol Ján Kanty Zamoyski, ktorý si vzal za manželku španielsku infantku Isabellu de Bourbon. Na hrade žili do roku 1944. Sviatky narodenia Ježiša oslavovali v španielskom duchu. "Typickým vianočným jedlom bolo cocido pripravené z rôznych druhov mäsa - bravčové, hovädzie, kuracie i jahňacie - a klobás či zeleniny, ako kapusta, repa, petržlen, zemiaky, mrkva a cícer. Bolo zložené z troch chodov - predjedlo, polievka a hlavné jedlo. Ďalšie jedlá, ako napríklad vajíčka či syr sa pridávali pred servírovaním," objasnila Reľovská. Tradičnou súčasťou vianočného stola bol aj punč a dezert zvaný churros - vyprážané odpaľované cesto, ktoré sa namáčalo do čokolády.
"V roku 1647, keď hrad vlastnili Lubomirski, bol typickým vianočným dezertom melchmus - hradný vianočný puding, ktorý varil hlavný kuchár Stanislaw Czerniecky," doplnila Reľovská. Táto rodina však sviatky zvyčajne trávila v rodovom sídle v Poľsku, a tak o ich stravovaní počas sviatkov múzejníci nemajú až toľko dostupných informácií.
Na vianočnom stole však nikdy nechýbalo mäso, ktoré sa v minulosti skladovalo v tzv. ľadovni. Na Spiši využívali ľad z rieky Poprad. Keď bola tuhá zima, narezali v rieke veľké kvádre ľadu, ktoré na saniach a konských záprahoch vyvážali do studených pivníc a tam ich ukladali do slamy. "Mäso, či už z volov, jahniat, hydiny, rýb, divej zvery alebo vtákov, bolo uložené priamo do ľadu. Pivnicu, kde bola ľadovňa, máme ešte aj v súčasnosti pod hradom. No a v pivnici pod kaštieľom sa skladovalo dobré vínko a alkohol," doplnila Reľovská s tým, že tieto bloky chladili veľkú pivnicu aj počas celého leta, vďaka čomu tam mohli skladovať potraviny.