Neodmysliteľnou súčasťou vianočného obdobia v Maďarsku je "szaloncukor", teda salónky plnené rôznymi náplňami – od marcipánu a ovocného želé až po čokoládový krém. Ďalšou obľúbenou vianočnou maškrtou je "bejgli". Sú to sladké rožky plnené makom či orechmi, uvádza Budapester Zeitung.
Tradičným vianočným jedlom v Maďarsku je rybacia polievka "halászlé". Táto pikantná polievka sa pripravuje z troch druhov rýb, a to z kapra, sumca a ostrieža. Druhým chodom je vyprážaný alebo zapekaný kapor či zubáč. S rybami sa v Maďarsku spájajú aj povery. Rybie šupiny vraj prinášajú veľa peňazí a rodina, ktorá rybu zje, sa bude v nasledujúcom roku neustále posúvať vpred. Pre dobrý úlovok v budúcom roku ukladá rybár na Štedrý deň pod sviatočný stôl rybársku sieť.
Ďalšou pochúťkou, ktorú možno nájsť v čase Vianoc na stoloch v Maďarsku, sú kapustové závitky. Toto jedlo sa pripravuje z nakladaných a kvasených kapustných listov spolu so zmesou ryže a mletého mäsa.
Zvykom, ktorý sa zachoval dodnes, najmä vo vidieckych oblastiach Maďarska, je pastierska alebo jasličková hra v podaní detí a mládeže. Chodia od domu k domu a za malý príspevok ponúkajú svoje predstavenie vianočného príbehu. Vyzbieraný príspevok sa používa na podporu ľudí v núdzi. Charakteristické je, že v centre príbehu nie sú traja mudrci, ale jednoduchí pastieri.
Po Štedrom dni a prvých dvoch vianočných sviatkoch prichádza 27. decembra sviatok svätého Jána evanjelistu. Mnohé rodiny, najmä v maďarsko-nemeckých dedinách, si v tento deň dávajú posvätiť víno. Podľa tradície by sa malo piť čerstvo posvätené víno, aby sa predišlo bolestiam hrdla v nasledujúcom roku. Posvätené víno sa tiež nalievalo späť do naplnených sudov v nádeji, že v nasledujúcom roku bude bohatá úroda. V niektorých regiónoch Maďarska sa tiež verí, že posvätené víno má magickú moc a môže liečiť chorých ľudí a zvieratá.
