Pre TASR to uviedla docentka Vira Berkovets, lektorka ukrajinského jazyka a ukrajinistiky na katedre ruských a východoeurópskych štúdií Univerzity Komenského v Bratislave.
Štedrý deň je posledným dňom 40-dňového predvianočného pôstu, takže pokrmy k večeri sa pripravujú bez mäsa, mlieka, vajec a masla. Ryba je však dovolená. Na štedrovečernom stole nesmú chýbať predovšetkým dve jedlá – kuťa (sladená dusená pšenica alebo ryža s makom, hrozienkami a orechmi) a uzvar (kompót zo sušených jabĺk a sliviek). Ostatné pokrmy sú ľubovoľné, malo by ich však byť 12. Podľa docentky sa to môže zdať veľa, no napríklad chlieb a soľ sa rátajú ako dve samostatné jedlá.
Za štedrovečerný stôl si rodiny obvykle sadajú po celodennom pôste, keď vyjde prvá hviezda. Večera sa začína modlitbou, zapálením sviečky a lyžičkou kute. V minulosti sa tiež s lyžicou kute vychádzalo na prah dverí, volalo sa na mráz: "Mráz, mráz, poď k nám kuťu jesť!" Potom mu ľudia prikazovali, aby neškodil domácim zvieratám ani ovocným stromom. Tento zvyk sa teraz vracia, aj keď sa ľudia už tak nezaoberajú poľnohospodárstvom.
Na druhý deň, teda na samotné Vianoce, chodia rodiny do kostola a tiež sa navzájom navštevujú. "Je žiadúce, aby prvým hosťom v dome spomedzi cudzích bol muž, najlepšie čiernovlasý," uviedla Berkovets. V tento deň tiež deti chodia koledovať po domoch.
Na Ukrajine Vianoce neoslavujú všetci v rovnakom termíne a nájdu sa aj takí, čo Vianoce oslavujú dvakrát. V sovietskych časoch bol okrem prvých rokov nastolenia moci tento sviatok zakázaný.
K nahliadnutiu poskytla Berkovets aj niekoľko fotografií kalendárov zo sovietskeho obdobia. Napríklad v kalendári na rok 1929, teda tesne pred zrušením slávenia náboženských sviatkov, sa popri revolučných sviatkoch, ako Zvrhnutie samoderžavia či Deň Parížskej komúny, uvádzajú aj Vianoce a ďalšie nepohyblivé cirkevné sviatky, a to podľa gregoriánskeho kalendára. Sviatky paschálneho cyklu sú však počítané podľa juliánskeho kalendára.
"Babička hovorila, že Vianoce sú vždy pred Novým rokom, teda 25. decembra," poznamenáva Berkovets. Sama vraví, že jej generácia oslavovala Vianoce 7. januára (keď je v juliánskom kalendári 25. decembra). No v poslednom čase zosilnela na Ukrajine tendencia sláviť Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára ako "súčasť návratu Ukrajincov k svojej vlastnej kultúre a túžby vzdialiť sa od Moskvy".
"Myslím si, že je to logické z astronomického aj praktického hľadiska," uviedla docentka, pričom poukázala na zimný slnovrat, ktorý je krátko pred gregoriánskymi Vianocami. Okrem toho je podľa nej nedôstojné dosýta sa najesť počas novoročných osláv a potom predstierať, že človek dodržiaval predvianočný pôst.
Jej rodina i mnohí známi oslavujú v posledných rokoch Vianoce dvakrát – v decembri i v januári. Januárové oslavy však u nich nezahŕňajú štedrú večeru a spomínaných 12 jedál. "Myslím si, že ešte nejaký čas budú na Ukrajine paralelné dátumy osláv," uviedla docentka.
Od 1. septembra tohto roku (teda od nového liturgického roka) Pravoslávna cirkev Ukrajiny aj Ukrajinská gréckokatolícka cirkev prešli na západný kalendár, takže aj cirkevne sa tohtoročné Vianoce slávia v rovnakom čase ako v latinskej cirkvi.
