Delors podľa dcéry, ktorá je starostkou severofrancúzskeho mesta Lille, zomrel v spánku vo svojom dome v Paríži.
Na poste šéfa EK pôsobil Jacques Delors až tri funkčné obdobia, a to v rokoch 1985 až 1994, počas ktorých zohral významnú úlohu predovšetkým pri vzniku jednotného trhu, Schengenského priestoru, programu Erasmus pre študentské výmenné pobyty a zasadil sa aj o vytvorenie jednotnej meny euro. Jeho snaha o prehĺbenie európskej integrácie však narazila na odpor niektorých členských štátov, najmä Británie pod vedením vtedajšej premiérky Margaret Thatcherovej.
Vo francúzskej politike zastával v rokoch 1981-1984 funkciu ministra financií vo vláde socialistického prezidenta Francoisa Mitteranda.
V roku 1995 odmietol kandidovať za francúzskeho prezidenta, a to aj napriek tomu, že v prieskumoch verejnej mienky výrazne dominoval. Toto rozhodnutie neskôr odôvodnil tým, že mal až "príliš veľkú túžbu po nezávislosti".
Po odchode z vedenia eurokomisie založil Inštitút Jacquesa Delorsa - think-tank, ktorý sa snaží podporovať európsky federalizmus. Delors v posledných rokoch varoval pred nebezpečnostnom populizmu a vyzýval tiež na "odvážne" riešenia dôsledkov brexitu - vystúpenia Británie zo štruktúr Európskej únie.
