Tú zostavovala prezidentka Zuzana Čaputová (50), ktorá zároveň oznámila, že sa už nebude uchádzať o prestížne kreslo. Nový Čas sa pozrel na stranícku politiku podľa (ne)úspechov v roku 2023.
1. Štvrté premiérske kreslo
Voľby s výraznejším náskokom ako predpovedali prieskumy vyhral Smer Roberta Fica. Tomu sa tak po pár dňoch podarilo zostaviť svoju štvrtú vládu a opäť zasadnúť do premiérskeho kresla. Spojil sa s Hlasom a SNS a v parlamente má väčšinu 79 poslancov. Sám Fico naznačuje, že budúci rok bude prelomový podľa výsledku prezidentských volieb, ktoré môžu zamiešať kartami na politickej scéne. Šéf Smeru zároveň oznámil, že chce „aktívne pôsobiť v politike do konca pracovného života“.
2. Úspech Hlasu, aj keď ambície boli vyššie
Peter Pellegrini bol neohrozeným kráľom prieskumov odkedy sa jeho strana Hlas odtrhla zo Smeru v roku 2020. To sa pár mesiacov pred voľbami zlomilo a napokon ho predbehli Smer aj Progresívne Slovensko. Napriek tomu hovorí, že ide o dobrý výsledok a podarilo sa mu získať polovicu kresiel vo vláde. PS, KDH aj SaS mu síce ponúkali premiérsky post, no napokon zostal verný svojej materskej strane a v koalícii zatiaľ nedošlo k výraznejším rozporom. „Tie ambície boli vyššie, ale pár mesiacov pred voľbami už bolo jasné, že na Fica jednoducho nestačí. Nakoniec môžu byť spokojní. Uhrali dobré ministerstvá,“ hodnotí politológ Tomáš Koziak. V súčasnosti sa Pellegrini pripravuje na rozhodnutie o prezidentskej kandidatúre.
V rokoch 2016 až 2020 sa Andrejovi Dankovi podarilo získať flek predsedu parlamentu, z ktorého sa však po fiasku vo voľbách 2020 musel porúčať. Pozícia mimo parlamentu mu prospela, keďže už tento rok sa jeho SNS opäť prehupla nad potrebných päť percent a pomohol zostaviť koalíciu. Situáciu mu skomplikoval fakt, že jeho straníkov prekrúžkovali ľudia známi zo sociálnych sietí, ktorí sa spolu s SNS len zviezli na jednej kandidátke. „Pomohli mu dostať sa do NR SR, no otázne je budúce líderstvo, ktoré môže Dankovi vyfúknuť Tomáš Taraba,“ mzslí si Koziak. Danko teraz zvažuje kandidatúru na prezidenta a oznámil, že chce ťahať SNS do eurovolieb.
KDH malo rovno dve volebné obdobia parlamentný pôst. Späť sa mu podarilo prebojovať až s Milanom Majerským na jeho čele. V súčasnosti sa udomácňuje v opozícii, organizuje protesty s PS a SaS a vyhraňujú sa voči aktuálnej vláde. Ponuku zo Smeru po voľbách konzervatívci odmietli.
Progresívne Slovensko po neúspechu vo voľbách 2020 vymenilo predsedu a zo siedmych percent sa vyšvihlo na takmer 18 %. Pred tohtoročnými voľbami boli hlavným vyzývateľom Smeru a v parlamente majú druhý najvyšší počet poslancov. Michal Šimečka hovorí, že budú pokračovať v tvrdej opozičnej politike. Pôvodne chceli vládnuť s Hlasom, ktorému ponúkali premiérsky post avšak nechceli ustúpiť v prípade ministra vnútra. Nedávno oznámili, že v prezidentských voľbách podporia exministra Ivana Korčoka.
Neúspechy na našej politickej scéne nájdete na ďalších stranách >>>
