O vytvorení európskeho menového systému sa hovorilo už od roku 1979. Zlom nastal 1. januára 2002, keď sa historicky prvé eurobankovky dostali do obehu v 12 štátoch Európskej únie. Dnes je súčasťou eurozóny už 20 krajín EÚ, naposledy sa rozšírila o Chorvátsko. Slovensko prijalo euro 1. januára 2009. Podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa sa vtedy vytvorili prehnané očakávania.
„Nepotvrdilo sa, že vďaka euru by sem vo väčšej miere začali chodiť zahraniční investori. Práve naopak, priame zahraničné investície v pomere k HDP od prijatia eura poklesli,“ povedal pre Nový Čas. Viní za to však slovenské vlády, ktoré spravili slabé reformy a vytvárajú nekvalitné podnikateľské prostredie. „Zároveň sa napríklad ukázalo, že euro zásadne neprispelo k zrýchleniu ekonomického rastu. Koniec-koncov od prijatia eura máme tempo ekonomického rastu pomalšie ako počas koruny. Za to však euro priamo nemôže,“ myslí si ekonóm.
Plus je v politike
Pánis tvrdí, že nestačí prijať euro a všetko zrazu pôjde ako po masle. „V zásade euro Slovensku príliš nepomohlo, ale ani neublížilo. Bežný človek si pochvaľuje najmä platenie domácou menou na dovolenkách v Taliansku alebo Grécku. Z hľadiska firiem je tou hlavnou výhodou odstránenie kurzového rizika a zníženie transakčných nákladov pri konverzii mien. To je však len na úrovni pár desatín percenta HDP,“ skonštatoval.
Okrem toho zdôraznil, že ak by sme ostali pri slovenskej korune, boli by sme na tom plus-mínus rovnako. „Hlavná výhoda eura je skôr tá politická, že nás nejakým spôsobom prilepilo k Západu,“ vyhlásil Pánis. „Práve vďaka tomu, že dnes máme euro, sú finančné trhy k nám tolerantnejšie a umožnili nám výrazné zadlženie sa a zhoršenie stavu verejných financií. Ak by sme mali slovenskú korunu, tak by sme sa takto výrazne zadlžovať nemohli. Finančné trhy by nám ukázali žltú a možno aj červenú kartu,“ vyhlásil ekonóm. Politici by tak boli tlačení k tomu, aby rýchlejšie konsolidovali verejné financie.
