Čaputová vychádza aj zo stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, poukazujúcej na neistotu v prípade súladu schváleného rozpočtu s ústavnými pravidlami rozpočtovej zodpovednosti. "Otázka, či proces prijímania štátneho rozpočtu môže byť hocijaký alebo musí spĺňať určité legislatívne parametre, ale najmä otázka, či rozpočtová zodpovednosť v ústave má byť rešpektovaná a reálne vynútiteľná voči vláde a parlamentu pri tvorbe rozpočtu, sú podľa prezidentky otázky, ktoré svojím významom ďaleko presahujú štátny rozpočet na jeden konkrétny rok a je dôležité poznať na ne odpovede bez ohľadu na súčasný politický kontext," uviedol prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
Prezidentka v argumentácii poukázala na to, že "už dlho žijeme v ére, keď sa verejné zdroje v obrovských objemoch míňajú aj na nesystémové plošné opatrenia, keď je konsolidačné úsilie považované za nutné zlo a dlhodobá udržateľnosť financií sa kontinuálne zhoršuje".
Poslanci NR SR schválili 21. decembra vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2024. Za návrh hlasovalo všetkých prítomných 79 poslancov. V budúcom roku by mal deficit verejných financií klesnúť na 5,97 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 7,84 miliardy eur. Schodok sa tak má znížiť o viac ako 0,5 percentuálneho bodu (p. b.) z očakávanej úrovne 6,52 percenta HDP v tomto roku.
Celkové príjmy verejnej správy by v budúcom roku mali dosiahnuť 53,48 miliardy eur a výdavky 61,32 miliardy eur. V prípade samotného štátneho rozpočtu má byť schodok na úrovni 7,62 miliardy eur, pri príjmoch štátu 22,70 miliardy eur a výdavkoch 30,32 miliardy eur.
Ministerstvo financií (MF) SR zároveň predpokladá, že od roku 2025 budú európske fiškálne pravidlá pravdepodobne vyžadovať ďalšie znižovanie deficitu o 1 percento HDP ročne. "V budúcom roku Slovensko zrejme vstúpi do procedúry nadmerného deficitu, čo povedie k sprísneniu dohľadu z európskej úrovne. Preto na rok 2025 je žiaduce stanoviť cieľ schodku verejnej správy na 5 percent HDP, respektíve 4 percentá HDP v roku 2026," vyčíslil rezort financií.
