Počas toho, ako o sebe nevedela, jej chlapci skončili strednú školu a boli z nich dospelí muži. Najväčším šokom bol pre nu najmladší Julius, ktorý mal v čase nehody len 11 rokov. Tieto zistenia jej zlomili srdce. Po prvotnom šoku začala tá ťažšia časť. Mamička sa musela opäť naučiť rozprávať a koordinovať svoje pohyby. Spočiatku veľa spala, potom o malý krôčik začala napredovať. Na komunikáciu využívala píšťalku, ktorú postupom času vymenila za logopedické lekcie.
Pravidelne tiež absolvuje sériu rehabilitácii, ktoré jej viditeľne pomáhajú s pohybom. V októbri sa zúčastnila futbalového zápasu svojho 17-ročného syna a počas Vianoc už ovládala samohlásky. Lekári sú z toho všetkého v nemom úžase. Možno 1-2% pacientov sa prebudí a robí podobné pokroky. Všetci sú si však vedomí toho, že je pred nimi ešte dlhá cesta. Vytrvalá bojovníčka je stále odkázaná na cudziu pomoc. Avšak rodina spustila zbierku určenú na ďalšiu liečbu a prestavbu domu.
