"Napriek prvotnému dojmu, že alkohol môže prispieť k zvýšeniu telesnej teploty, rozširuje skôr cievy na povrchu kože, čo vedie k rýchlejšiemu odvádzaniu tepla z organizmu. Tento fenomén síce môže viesť k dočasnému pocitu zahriatia, ale v skutočnosti organizmus teplo stráca, čo môže byť rizikové hlavne v chladnejšom prostredí," vysvetľuje Vargová.
Ako ďalej uvádza, alkohol taktiež ovplyvňuje termoregulačné centrá v mozgu, ktoré sú zodpovedné za udržiavanie optimálnej telesnej teploty. Tento vplyv môže mať dôsledky na schopnosť organizmu efektívne reagovať na zmeny okolitej teploty. V dôsledku toho môže nadmerná konzumácia alkoholu viesť k hypotermii, keďže organizmus nemusí byť schopný adekvátne reagovať na pokles teploty.
"Vplyv alkoholu na termoreguláciu organizmu je komplexný a môže byť závislý od rôznych faktorov, vrátane množstva konzumovaného alkoholu, vonkajšieho prostredia a individuálnych vlastností jednotlivca. Napriek dočasnému pocitu zahriatia po jeho konzumácii by sme pri jeho užívaní mali byť obozretní. Ako vo všetkom, aj tu totiž platí staré známe, že všetkého veľa škodí," dodáva Vargová.
